Záhady ľudskej mysle, asi tak by som videl dianie (nielen) posledných dní
A.Danko drží “stráž” na stratenej bašte svojich ambícií a chce ísť do poslednej kvapky … sebaúcty, hrdosti ? Alebo niečoho iného ? Vari si nevšimol, že – hrdo, odborne a slušne – sa mení pomaly a isto na – trápne, hlúpo a bez cti ?
Zákutia duše pospolitej Slovače dokážu vždy prekvapiť – mesiace trvajúce zbierky na ťažko chorých ľudí, dokonca aj deti – často nevedú k želanému výsledku, a nie je neobvyklé, ak sa vyzbiera pár stoviek, v lepšom prípade pár tisíc eur. V prípade protestu, ktorý je do istej miery “o ničom” (pretože polícia sa má právo i povinnosť pýtať) sa vyzbiera päťdesiattisíc eur “cez noc”.
Kto vyskočí z idúceho vlaku, obvykle to neprežije. Skok z vlaku vládnej koalície je bezpečný, pretože ten sa už dlhšie otáča – na mieste. Ale cestujúci ho nechcú opustiť, pretože ďalší vlak je v nedohľadne … a nevadí im ani to, že na aktuálnej súprave už dávno nie je – rušeň.
Budem lepší, každý to vie … dušuje sa zlodej kapusty pred súdom. Márne … to len v politike sa verí, že aj vrah, zvierajúci v hrsti nôž, z ktorého odkvapkáva krv … bude lepší … ale zvrhlý zlodej kapusty, ktorý kradol, aby nehlasoval ? Dva roky natvrdo …
Prečo polícia nekoná, keď sme ju upozornili na prešľapy nepriateľa … kričí na ulici zlostný človiečik a trasie sa od zlosti. O nejaký čas zlostne vybehne z policajnej stanice a ešte pohoršenejšie vykrikuje – prečo polícia koná, keď ju upozornili – na nás ? Nič nie je zábavnejšie, ako úder vlastnou zbraňou …
Kamarát trávi hodiny a dni pri internete. Hľadá lepšie Slovensko … kúp si ostrov, píšem mu. Prečo … priletí otázka …
Tu sa hľadá … lepšie miesto pri koryte …