Pozorujúc stav protestov Za slušné Slovensko som si spomenul, čo sa dialo kedysi dávnejšie, keď sme boli mladí a oproti dnešnej mládeži aj veľmi naivní. Zaznievali mená ľudí, ktorí by mali odísť, pretože zneužili svoje funkcie alebo sú podozriví z ich zneužitia. Ale – zaznievali len určité mená …
Niekto povie – prišlo až dvadsaťtisíc ľudí, iný to bude vidieť tak, že prišlo len dvadsaťtisíc ľudí. A mnohí si položia otázku, prečo je to tak. Vari ľuďom nezáleží na lepšom živote, slušnosti, poctivosti, zodpovednosti, pravde, cti a iných hodnotách ?
Nie, nemusíme mať obavy. Som hlboko presvedčený, že väčšine ľudí tieto hodnoty nielen niečo hovoria, ale sa ich snažia aj napĺňať svojím spôsobom života. Ak napriek tomu neprídu na nejaký protest, môže to mať hlbšie korene. Pretože kto volá po hodnotách, musí ich naplnenie očakávať od všetkých bez výnimky. Nemôže účelovo vyberať – ty musíš, a pri tebe privrieme oči, alebo sa nebudeme vôbec pozerať. Musí presadzovať jeden meter, platný pre všetkých. Ak tak nerobí, výsledok sa rýchlo prejaví.
A prejavil sa aj v piatok, 16.novembra 2018. Snaha o duchovné prepojenie protestov za slušné Slovensko s myšlienkou novembra 1989 a udalosťami, ktoré neskôr nasledovali – nevyšla. Alebo – ukázali sa až príliš veľké zhody v tom, čo sa hovorilo a tom, čo naozaj bolo (skryté) v pozadí. A tí, ktorí naivne naleteli vzletným myšlienkam pred bezmála tridsiatimi rokmi, dnes už neveria. Možno preto, že majú (bezmála) o tridsať rokov viac. Možno preto, že si pamätajú, čo ich úprimná snaha priniesla. Ako bola prakticky ihneď zneužitá na dosiahnutie osobných a čisto sebeckých cieľov tých, ktorí sa dostali k moci na pleciach ľudu.
A tak, ak niekto kričí – odíď Fico, Danko, Kaliňák … ale nekričí zároveň – odíď Sulík, Matovič, Kiska, či iné persóny, nemá priveľa nádejí na úspech. Pretože aj u tých na druhom mieste spomenutých existuje dostatok dôvodov na ukončenie politickej kariéry …
Či si to pripúšťame, alebo nie – v slovenskom verejnom živote, presnejšie verejných funkciách, sú prevažne ľudia, ktorí nijakým spôsobom nespĺňajú kritériá na ich zastávanie. Čo je však najhoršie, nespĺňajú morálne kritériá na výkon verejných funkcií. Vzdelanie sa dá doplniť, ale slušnosť a poctivosť musí mať človek hlboko zakorenenú v sebe. Ak nemá, vyzerá to rovnako, ako dnes na Slovensku. Najviac volajú po cti, spravodlivosti a právnom štáte tí, ktorí by (v právnom štáte) mali sami problémy so zákonom. Pred zákonom by mali byť všetci rovní – a pokiaľ sa nebude u verejného funkcionára posudzovať ohováranie rovnako tvrdo, ako zneužitie funkcie pre vlastné alebo cudzie obohatenie, nepohneme sa ani o krok – k slušnému Slovensku. A to isté platí, ak niekto znevažuje spravodlivosť, keď sa zaujíma o jeho osobu, a chváli ju, keď sa zaujíma o jeho oponentov. Spravodlivosť má chrániť a trestať – bez výnimiek.
Kto je pobúrený, že niekto mohol získať akademický titul na základe kopírovania cudzích myšlienok, mal by byť pobúrený aj vtedy, keď tento titul niekto získa tým, že za vypracovanie „svojej“ práce niekomu zaplatí. Pretože medzi podobným konaním niet rozdielu. Ak niekto chváli autora, ktorý bezmyšlienkovite opisuje obsah médií, aby sa mohol pochváliť svojou „autorskou“ produkciou, a na druhej strane volá po potrestaní tých, ktorí podobným spôsobom získali svoje tituly, dokazuje len svoje pokrytectvo, ale určite nemá záujem – o slušné Slovensko. Priam komicky pôsobí, ak kričí po odvolaní alebo odstúpení tých, ktorí sú podozriví z nekalých praktík a na druhej strane uráža a ponižuje tých, ktorí to isté žiadajú pre rovnaké podozrenia od jeho idolu.
Chudák autor, prečo Ti tvoji spoluagenti v agitácii už nepomáhajú…? Začni sa slušne správať tak, ako to dnes dokázali statoční občania Slovenska na námestiach. Vďaka Vám všetkým, ktorí ste sa zúčastnili protestov a vytrvajte až do zrodenia takého Nového Slovenska, aké si vysnívali Janko a Martinka. (citát z jednej diskusie)
Vyššie uvedený citát dokonale stelesňuje – zlo. Pochádza od „človeka“, ktorý denne zneužíva ľudskú tragédiu a obete zločinu na svoje primitívne útoky voči iným. Taká je skutočná tvár zla. Bezcharakternosti, prázdnoty, zákernosti … to všetko stelesňuje spomínaný citát. Desiatky či stovky príspevkov v rovnakom duchu, ktoré nikdy nesúvisia s témami článkov, a majú jediný cieľ – provokovať a urážať. Bez škrupúľ zneužije čokoľvek, aby dosiahol svoj cieľ. O tom je – skutočné zlo.
Kto hľadá príčiny morálneho rozvratu Slovenska … nájde ich ľahko. Ich nositeľmi sú ľudia, ktorí iným vytýkajú tie praktiky, ktorým sa sami nevyhýbajú. Márne volá hlas pobúrenia na námestia, do šíkov boja proti nespravodlivosti … ak v prednej línii stoja tváre, znetvorené nenávisťou, neľútostne a za každú cenu ženúce sa za naplnením vlastného cieľa. Hlas pobúrenia síce volá, ale jeho kabát – odrádza.
Hovoria o nás, že sme príliš konzervatívni a málo citliví voči utrpeniu iných. Ale – prečo nikto nevolá po ráznom a nemilosrdnom treste pre tých, ktorí utrpenie – spôsobili ? Však si len predstavte, ako by ste sa cítili, ak by známy zlodej vykradol banku alebo krčmu (na tom vôbec nezáleží), a vám by zazvonili pri dverách, aby ste sa podieľali na náhrade spôsobenej škody. Čo by ste si mysleli – niekto sa zbláznil ?
Desaťtisíce ľudí protestovali … a milióny mlčali – neuverili ? Čas ukáže, no s pecňom nedopečeného chleba sa nedá nakŕmiť národ … možno to raz niektorí pochopia …
Čo sa dnes deje ? V mene nápravy zla sa iné zlo skrýva a snaží uchvátiť moc … a skryté za (oprávnenou) nespokojnosťou ľudí čaká, že si ho opäť nebude nikto všímať alebo nepozná jeho tvár, a dá mu svoju dôveru, hoci sa už kedysi podobne – popálil.