Chcú viesť Slovensko . .. a nevedia – po slovensky

1. decembra 2018, cudzinec, Nezaradené

A tak sme si urobili kávičku a išli to skúmať, ktože je to „tá jediná slovenská spása“, odborne podkutá, predurčená na vedenie štátu a národa k svetlejším zajtrajškom … a veru, česť výnimkám, chechtali sme sa do popuku …

Najprv všeobecný odkaz pre všetkých „odborníkov“, alebo skúsme pomenovať pravým slovom – spasiteľov národa – naučte sa slovenčinu, ak chcete viesť slovenský národ. Najlepšie vidieť vašu úctu k národu a jeho koreňom na vašom vyjadrovaní, keď przníte jeho jazyk rôznymi skomoleninami z cudzích jazykov, hoci na pomenovanie javov a vecí máme vlastné a rokmi osvedčené slová. Pravda, ako hovorí kamarát Fero, čo môžeme čakať (od všeobecne uznanej) opice ? Len to, že sa bude hrnúť za banánmi a … áno, opičiť po iných. Pretože sama sebou nevie byť, nemôže, nechce, alebo ju platia za to, aby sama sebou nebola.

Takže (vzdelaní) sedliaci – neviete, ako označíte osobu, riadiacu kolektív ? A čo tak – vedúci kolektívu ? Ach prepáčte … tímlíder je moderné a cítite sa akosi na pulze doby … však ? Nie, rozhodne nemienim vymenovať všetky prešľapy, vrátane tých pri verejných vystúpeniach, kde nakladáte slovenskému jazyku ako cudziemu oslovi na chrbát – však keď zdochne, vaša škoda nebude, však ? Možno by ste si mohli niekedy namiesto tupého vrieskania po námestiach a striekania nenávisti pred kamerami pri vymýšľaní krivých obvinení, skúsiť sadnúť pred internet, vyhľadať nejaký film s velikánmi slovenského filmu (nie, van Damme nie je Slovák) – napríklad za účasti K.Machatu, alebo L.Chudíka, I.Rajniaka, I.Mistríka a mnohých iných, a vypočuť si, akým ľubozvučným vie byť materinský jazyk. Možno by sa na vás aj niečo nalepilo … (asi som priveľký optimista)

Ale musím ináč povedať, životopisy vašich odborníkov sa priam hemžia ich skúsenosťami v odboroch, ktoré chcú meniť k lepšiemu …

Tuto, ľaľa Jano sa krúti smiechom na zemi, keď pozerá vzdelanie a praktické skúsenosti tímlíderky (tfuj, až mi to prsty na klávesnici krúti) pre zdravotníctvo. A pekne prepytuje, či by nebol lepším kandidátom, predsa len ako rokmi ošľahaný mäsiar by vedel o zdraví čosi viac, nie ? Pomedzi slzy smiechu trúsi (ako v tom filme), že by bol ako primár jedného oddelenia, ktorý operoval, operoval a operoval, až zrazu zistil, že pitvá, pitvá a pitvá … veď medzi operáciou a pitvou nie je veľký rozdiel, nie ?

A oné, myslíte si, že krajinu dokážeme ubrániť ušami, prilepenými na tank protivníka ? Alebo budeme po ňom hádzať prebalené (zhnité) paradajky v akcii ? Ja viem, používanie chemických zbraní je zakázané, takže zo skupiny dostupných zbraní vypadáva fazuľa a fazuľnica, aj keď v tomto prípade by sme naplnili krik mierotvorcov (s krvavými paprčami z Iraku, Afganistanu, Juhoslávie, Sýrie a iných miest sveta) o nesmrtiacich zbraniach … hoci, musím priznať, ak by stál v prednej línii hen Ičo, čo teraz lakťami stôl podopiera, neviem … neviem … ten keď pustí špióna, hneď si aj tchor kope zemľanku a navlieka kyslíkovú masku … ale hneď nás odvedľa Laci chlácholí, vraj keď tímlídrovi (fuj, zase to hnusné slovo) ukážeme, kde je pažba a kde hlaveň, možno si s ňou oko nevykole … ak ho teda nepriateľ skôr nezachloští, kým pochopí, čo drží v paprčiach …

Ale česť výnimkám, našli sme aj dvoch, ktorí naozaj robia česť svojej profesii, len jedno nám nejde do hlavy … prečo svoje meno a profesionálnu česť prepožičiavajú takým nezmyslom, ako je účasť na listine (hanby) odborníkov v politike …

A tuto Ďuri odkazuje, že nemáme prispieť len kritikou, ale aj nejakou radou … vraj dobrá rada hodna viac, než meštek zlata. Neviem, ale po porade s ostatnými skúsime. Vraj, súhlasíme s tým, že môžu aj tí veci k lepšiemu meniť, čo majú kde-čo ako koníčka, a nie sú študovaní (teda tak ako ja, len ja sa nehanbím priznať, že som sprostý) – mali by vraj najprv nájsť nejaké laboratórium a vyskúšať svoje postupy, ako sa hovorí – na nečisto. A keď to bude fungovať, môžu aj na Slovensku. Hm, zakabonil som sa … len kde nájdeme taký veľký labák ?

Ostrov v Karibiku som našiel na predaj … huláka od pultu Deži. Čuš, zlostne som mávol naňho rukou … prečo, zadivil sa Deži … a kto bude na nich robiť, kým budú skúšať svoje hókusy-pokusy ? Pravdu máš … vypadla Dežimu slzička smútku na ohorené líce …

Asi pochopil, že tam by sa nedalo zarábať vrešťaním po iných, že sú zlodeji, podvodníci, klamári a podobne. A veru, ani tu sa nedá … teda okrem výnimiek. Však sme sa stavili s Dežim, že keď bude vykrikovať päť minút pred krčmou tie krásne slová, tak mu niekto naskutku papuľu rozbije … no, mýlili sme sa. Deži vrieskal, div mu pľúca nepraskli, ale ľudia ho len obchádzali, začudovane naňho čumeli a ťukali si prstom na čelo. Nič … ani tej facky nebol hoden …

Asi by sme sa mali zamyslieť, prečo platíme tým, ktorí ani slovensky poriadne nevedia, len vybľakujú somariny … keď to nie je ani facky hodno medzi pospolitým ľudom, nie ?