R:Fico by rád identifikoval kritikov … rád by vedel, kto a prečo stojí proti nemu. Na to však nepotrebuje zrušenie anonymity diskusií, ale skôr zamyslenie nad tým, ako sa počas rokov riadenia štátu – správal.
Keďže sa nedá predpokladať zmena v riadiacich funkciách samotnej strany, dal by sa súčasný slávnostným snem nazvať – trúbením na odchod do zabudnutia. Nedá sa síce poprieť, že napriek množstvu káuz a škandálov má SMER-SD stále najsilnejšiu podporu voličov, no nie je to založené na kvalite programu, dôvere v jeho zástupcov, ale skôr – na neschopnosti protivníkov. Množstva malých králikov, ktorí by chceli kraľovať, ale skôr na spôsob Ľudovíta XIV. – teda neodvolateľne a do smrti. Akosi si však pomýlili dobu, absolutizmus sa v európskych končinách nenosí, čo musela pred časom pochopiť aj nemecká kancelárka.
Súdiac podľa programu, snem SMER-u by sa dal skôr nazvať – Fico-snem. Pôsobí ako snaha predsedu o obnovenie dôvery v jeho osobu, možno príde k nahradeniu „nedôveryhodných“ (vo vzťahu k predsedovi), a možno sa aj premaľuje štít – no všetko ostane po starom. Dá sa ešte očakávať snaha predsedu o oslabenie pozície súčasného premiéra P.Pellegríniho, ktorý by mohol byť v najbližších parlamentných voľbách nebezpečným súperom, ale to je asi všetko.
Prezidentský kandidát v podaní SMER-u je skôr hrou na otrepanú tému o manželke poručíka Columba zo známeho seriálu. Často sa o nej hovorí, nikto ju nevidel. Možno aj preto, že akýkoľvek kandidát, ku ktorému by sa prihlásil svojou podporou SMER a R.Fico, by niesol túto „pomoc“ ako mlynský kameň na krku – napríklad pri plávaní na majstrovstvách sveta. A šanca na úspech by bola nulová. Takže zdržiavanie v otázke zverejnenia mena kandidáta na post prezidenta nie je otázkou kvalitného výberu, ale skôr hľadaním spôsobu oznámenia, že najsilnejšia slovenská politická strana – žiadneho kandidáta neponúkne.
Ak po budúcich voľbách nebude môcť SMER-SD zostaviť vládu, alebo byť základným kameňom vládnej koalície, bude to znamenať bez ohľadu na vývoj – jeho koniec. A pretože sa nedá predpokladať výrazná zmena vo vedení strany, sprevádzaná nevyhnutným odchodom R.Fica do politického dôchodku, je dnešný slávnostný snem – slávnostným trúbením na odchod do zabudnutia. Slovenská politika je preplnená politickými mesiášmi (dnes sa medzi nich hlási aj R.Sulík), ale chýbajú jej osobnosti, schopné odísť v pravej chvíli …