A možno by tento “pokrokový” spôsob riešenia povinností mali vyskúšať aj občania. Napríklad – namiesto platenia rôznych poplatkov osadiť pred svojím príbytkom tabuľu – Neplatím, lebo nemám peniaze …
Kdeže, podobnú formu darebáctva si môžu dovoliť len vyvolení – napríklad samosprávy. Osadia tabuľu, že v zime neudržiavajú cestu alebo chodník, a vec je vyriešená. Akoby zabudli, ako predtým naháňali od jari do jesene zaslúžilých seniorov alebo seniorky, aby pokúsili cudzie trávniky, odpratali lístie alebo sneh z cudzích chodníkov a podobne. A keď to nešlo inak, aj pokuty sa rozdávali. Vraj, nájdite si niekoho, ak nemôžete sami – však mu stačí zaplatiť.
A padla kosa na kameň … zákon sa zmenil, a zrazu sa ocitli v koži tých, ktorých donedávna šikanovali. Ajhľa, zrazu nemajú peniaze a možnosti. Asi im treba opakovať ich vlastnú radu – nájdite si koňa, ktorý to urobí za vás a zaplaťte mu – zo svojho. Kuriózne je, že na čistenie chodníkov v častiach miest, kde bývajú verejní funkcionári, sa peniaze vždy nájdu … a dokonca ani v minulosti nevadilo, že chodníky nepatria samosprávam, ako sa vyhovárali na svoju nečinnosť tam, kde mali smolu, pretože tam nebývala žiadna privilegovaná “sviňa”.
Tak čo … ideme osádzať aj my tabule ? Napríklad v štýle “na meste na nás kašlú, kašleme aj my na vás “ … alebo “ nech ti dajú výplatu tí, ktorým sa do zadku tlačíš “ … či … “ neostali nám peniaze pre vás, lebo sme nimi zaplatili služby, ktoré si neplníte voči nám …” alebo “ Máte na háku svoje povinnosti a my vaše taniere “ …
Nakoniec … osadenie tabule nezbavuje zodpovednosti.