… a žije národ, zmietaný odhaleniami o ľuďoch, ktorým dal do rúk dôveru a moc. Krajina, ktorú jej najvyšší predstaviteľ označil za mafiánsky štát, čo mu však nebráni, aby stál na jej čele – možno pričasto sledoval ságou Krstný otec a príliš sa s ňou stotožnil …
V slušnej krajine nikto neoznamuje rozhodnutie skôr, než je jeho vynesením poverený. V slušnej krajine sa ľudia po odhaleniach prešľapov nevyhovárajú, ale odstupujú. V slušnej krajine hlava štátu reprezentuje a spája. V slušnej krajine … nechajme to tak.
Krajina, ktorá má na čele A.Kisku, na ústavného sudcu kandiduje R.Fico a budúce voľby chce vyhrať R.Sulík, nemôže byť slušná. Krajina, v ktorej poslanec vystúpi z jednej strany, aby sa vyhlásil za poslanca neparlamentnej strany a nakoniec zakladal počas funkčného obdobia ďalšiu stranu (a určite sa vyhlási aj za jej prvého poslanca), nemôže byť slušná.
Krajina, ktorej zástupcovia slúžia viac rôznym pobehajom v zahraničí, než vlastnému národu – nie je nezávislá. Je to len karikatúra niekdajšieho pašaliku, alebo neskoršej gubernie – akurát páni sa vymenili. A sluha ostal sluhom. Aj keď sa čosi vyše desať rokov tváril, že o svojej budúcnosti rozhoduje sám.
Slovensko je krásna krajina, kým človek neotvorí oči a nezačne pozorne sledovať, kto sa na rodnej hrude hrá na elitu národa, či vrchol morálky a poctivosti. Potom sa mu zdvihne žalúdok a začne premýšľať, či to nie je nočná mora …
Chudoba cti netratí, povedal by klasik a jedným dychom by dodal, že lajno navlečené v brokáte, ozdobené zlatom a diamantmi, bude stále len – lajno. Márne sa klaniame falošnému božstvu, nevábny puch nám vždy ukáže, čo naozaj velebíme.
Aleluja, ktosi konečne vyhral súd proti štátu a dostal odškodné za krivdu, ktorá sa mu stala. No koľkí prežili väčšie krivdy a nikdy nenájdu spravodlivosť, pretože nie každý patrí do sveta i paragrafu znalého. Sotva cítia radosť pri pohľade na podobnú správu, skôr sa im na jazyku omieľa chuť blenu. A premýšľajú, o čom je vlastne právo a rovnosť pred zákonom. No sotva ju môžu čakať tam, kde ústavní činitelia klamú do poslednej chvíle, aby sa nakoniec zatvárili v štýle – je to dobré, hoci sme spôsobili (niekomu) zlo. Však v čom sa líši pokrytecký postoj A.Kisku v kauze jeho firmy a pozemku zubára Franca, od postoja A.Danka v súvislosti s rigoróznou prácou ? V ničom, oba sú pokrytecké a rovnako škodia spoločnosti.
A v tej súvislosti vyznievajú smiešne aj vyjadrenia predstaviteľov Iniciatívy za slušné Slovensko. Sú rovnako pokrytecké, ako správanie tých, ktorých kritizujú. Ak by im naozaj išlo o to, čo verejne prezentujú, kritizovali by a žiadali odstúpenie všetkých bez rozdielu.
Na východ od slušných krajín je … Slovensko. Krásna krajina, pri Viedni doľava, kde si kedysi premiér zvolil – prezidenta. Dnes volí prezidenta naivná viera vo falošné vyjadrenia o skutočných hodnotách. V čom je rozdiel, ak si niekto môže post prezidenta – kúpiť – či už peniazmi, alebo falošnými sľubmi ?
V čom sme pokročili, ak si niekto môže pri kandidatúre vykazovať ako prax post, kde má neplatené voľno – osemnásť rokov ? V čom je rozdiel, ak hovorí o slušnosti niekto, kto bol ochotný vládnuť s kýmkoľvek, ak bude predsedom vlády ?
Slovensko bude slušnou krajinou – ak budú potrestaní tí, ktorí zničili a rozkradli majetok vo vlastníctve štátu. Bude slušnou krajinou, ak si nebudú môcť robiť poslanci hocičo a nebudú smieť meniť strany a názory počas funkčného obdobia – ako ponožky.
Bude slušnou krajinou, ak bude každý darebák – darebákom, a nebude platiť okrídlené – je to síce darebák, ale náš – darebák. Až potom budeme môcť povedať, že sme sa aspoň vrátili na pozíciu, v ktorej sme boli na sklonku roku 1989. Vtedy sme (možno) neboli slobodní, ale určite sme boli – slušní.