Vyjadrenie Matoviča v súvislosti s europoslancom Škripekom stojí za vážne zamyslenie. V pozadí vyjadrenia šéfa obyčajných stojí niečo, čo sa dá označiť ako snaha o nebezpečný precedens v slovenskej spoločnosti. Snaha o manipulovanie s rozhodnutím voliča.
Stručne povedané, ak by náhodou Škripek opätovne získal podporu voličov, a bol by jediným, komu by v rámci politickej firmy Matoviča a spol. dali voliči dôveru, pokladá Matovič za úplne normálne a demokratické, ak by sa europoslanec oprávnene získanej pozície vzdal v prospech niekoho iného. Akosi vzniká otázka, či potrebujeme voľby, ak by podľa Matoviča bolo úplne normálne odovzdanie mandátu inej osobe, ktorá nezískala dostatočnú dôveru voličov ?
Nie prvý raz sa pokúša šéf (sotva) obyčajných ľudí deformovať systém. Kto si pozorne pozrie zákon o politických stranách, musí si oprávnene klásť otázku, či potrebujeme právne normy, ktoré si môže dovoliť ktokoľvek (beztrestne) ignorovať. OĽANO svojou formou nespĺňa požiadavky zákona o politických stranách a hnutiach č.85/2005 Z.z., a to v znení §6 predmetného zákona. Stačí si porovnať dva weby – web samotného hnutia OĽANO a web ním často kritizovanej SNS. Rozdiel je jasne viditeľný, najmä v súvislosti s citovaným paragrafom.
Môže dozerať na plnenie zákonov niekto, kto si nevie alebo nechce splniť ani základné náležitosti, súvisiace s činnosťou jeho politického subjektu ? Určite nie … ani náhodou.
Nikto nespochybňuje, že na Slovensku sa deje množstvo vecí, ktoré škodia štátu i národu. Je to však hlavne preto, že politické strany a ich predstavitelia si robia zo zákonov doslova trhací kalendár, a rešpektujú len to, čo sa im v rámci vlastných cieľov – hodí. Ba dokonca sa neváhajú označiť za mučeníkov, ak čelia zákonným následkom za zanedbanie vlastných povinností – stačí spomenúť práve Matoviča a jeho opakovane nepozastavenú podnikateľskú činnosť. Pretože v otázke ľudí, ktorí sa podieľajú na tvorbe a schvaľovaní zákonov, nie je podstatné, že svojím nesplnením zákonnej povinnosti sa dopustili bezvýznamného prešľapu, podstatné je, že – si povinnosť nesplnili. A ak musí čeliť právnym následkom bez ohľadu na závažnosť previnenia a úmysel konania aj bežný občan, nie je žiadny dôvod, aby bol výnimkou poslanec. Skôr naopak – v prípade zákonodarcu by mali padnúť oveľa tvrdšie tresty, pretože má byť vzorom správania pre spoločnosť.
Položme si však otázku – kde sú korene problému, napríklad v súvislosti s požiadavkami na politickú stranu, zmienenými v citovanom §6 zákona č.85/2005 Z.z. v platnom znení ? Prečo nemá na svojom webovom sídle zverejnené zákonom požadované dokumenty, ako má jeho politický oponent – SNS ? Má to nejaké prijateľné vysvetlenie ?
Kde neexistujú pravidlá, nedá sa vymáhať ich plnenie a pohodlne funguje – diktatúra
Diktatúra jednej osoby, ktorá určuje pravidlá podľa toho, čo jej vyhovuje. Ak neexistujú stanovy, alebo nie sú verejné, ako sa môže niekto brániť voči svojvôli diktátora ? Prakticky nijako. A komu slúži absencia jasných a verejne známych pravidiel ? Len tomu, kto si chce za každú cenu zachovať svoje postavenie a hlavné slovo pri rozhodovaní, bez ohľadu na názory ostatných. Napokon, aj z príkladov iných, dnes už zaniknutých politických strán vieme, že ich predsedovia radšej zlikvidovali svoj politický subjekt, než by včas odstúpili zo svojej funkcie, a uvoľnili miesto schopnejším. Platilo to o HZDS a Mečiarovi, a ešte absurdnejšie to vyznelo v prípade Dzurindu a SDKÚ. Aj keď pravda – čo klamstvom na voličoch začalo, sotva môže skončiť dobre. Mám na mysli niekdajší volebný podvod s SDK.
Pri pohľade na súčasnú opozíciu sa dá konštatovať, že v šľapajách predchodcov ide Sulík, ktorý sa šikovne zbavil svojich straníckych konkurentov aj za cenu, že mu v strane ostala treťotriedna, prakticky nepoužiteľná garnitúra, a v prípade Matoviča – ten si v súvislosti so spomínanými pravidlami fungovania nerobí zjavne ani tie starosti, ktoré si robil jeho potenciálny koaličný partner. Všetko má nastavené tak, aby to vyhovovalo jeho cieľom a prázdne reči pred kamerami na tom nič nezmenia. Nech sú akokoľvek plamenné, nech v nich zaznie akákoľvek pravda, vždy je to nakoniec len forma pokrytectva, kde porušovateľ pravidiel vykrikuje po iných, že porušujú – pravidlá. Nehovoriac o vulgárnej forme vyjadrení, dehonestujúcej to, čo by malo symbolizovať slovo – parlament.
Niet pochybností, že o statuse OĽANO vedia aj poslanci NR SR. A tak vzniká iná otázka – prečo tolerujú existenciu parlamentnej strany, ktorej činnosť sa dá oprávnene spochybniť na základe platného zákona ? Pokiaľ chce niekto konať voči strane M.Kotlebu pre jej pochybné politické ciele, prečo sa nesnaží konať v prípade OĽANO, kde sú zjavné rozpory so zákonom o politických stranách ?
Nevidí ani generálny prokurátor, tak iniciatívny v snahe o zrušenie strany M.Kotlebu, že máme v parlamente politický subjekt, ktorý nespĺňa požiadavky zákona o politických stranách a hnutiach ? Zo súčasných politických strán je práve OĽANO jediným subjektom, u ktorého nenájdete na webe stanovy hnutia, ani podmienky členstva – čo iné strany, vrátane ĽSNS majú riadne spracované a verejne dostupné.
Niet pochýb, že poslanci a zástupcovia ostatných politických strán tento neprijateľný stav tolerujú hlavne preto, že majú sami maslo na hlave, aj keď v iných veciach. Navyše, môžu aj oprávnene očakávať, že ak by sa pokúsili o legitímne zrušenie hnutia I.Matoviča na základe nesplnenia požiadaviek zákona o politických stranách, skončilo by to zrejme verejným vykrikovaním, vulgárnosťami a „inštaláciou“ strany a jej šéfa do pozície neprávom utláčaných – mučeníkov za lepšie Slovensko. Otázkou ostáva, aké lepšie Slovensko môže vzniknúť pod taktovkou ľudí, ktorí si nevedia splniť ani základné povinnosti. Podľa môjho názoru – žiadne.
A tak máme predražené parlamentné cirkusové číslo a nestíhame vypliešťať oči, ako si to vlastne predstavuje Matovič demokraciu … ak náhodou uspeje vo voľbách niekto, s kým sa (asi) veľmi nemusí, tak by mal odovzdať mandát niekomu inému (aby nesedel vo funkcii desať rokov v kuse) … otázkou je, čo si asi myslí šéf obyčajných o voličoch, keď ich skúša kŕmiť podobnou, veľmi plesnivou – slamou ? Asi nič slušné … nuž hej, dostať milióny eur za vulgárne vybľakovanie na rôznych verejných miestach, to je naozaj pohodlná a veľmi výnosná forma (podnikania).
______________________________
Prílohy: