… včely by nestíhali … výrok som si požičal od bývalého politika M.Gaľu, ktorý už nie je medzi nami, ale jeho slová sú nadčasové …
A možno by si ich mali prečítať hlavne tí, ktorí chcú verejnosť informovať zodpovedne, seriózne, a ešte neviem ako … a majú také veľké ego, že radšej ani nevychádzajú poriadne na ulicu, lebo by potrebovali periskop, aby si videli pod nohy a nepotkýnali sa pri každom kroku.
Za človekom ostáva práca a výsledky, za ľaľom ostávajú reči, vymyslené zásluhy, skutky, diela … ľaľo nechápe, že pravda má pomalé topánky, no všade je včas a presne podľa potreby. Ľaľo môže zavrieť pred pravdou oči, ale nič nezmení na tom, kým naozaj je … a nič na tom nemení ani potlesk duševne narušených ľudí, ktorí trávia obťažovaním iných desiatky hodín, pretože na ucelený prejav vlastných myšlienok nemajú potrebnú výbavu.
Hlúposť škodí najviac okoliu hlupáka … ani tento výrok nie je môj, kedysi ho poslal do sveta J.Werich …
Velikán českého a vlastne aj československého filmu by sa asi dnes zhrozil, aké podivné existencie sa vydávajú za jeho priateľov. Najmä tie, ktoré kedysi zbierali funkcie a miesta, ktorých sa držali zubami-nechtami, a nebyť zmeny spoločenských pomerov, vynášali by ich z úradov – nohami napred.
A dnes sa cítia ubití niekdajším režimom, počas ktorého dovolenkovali v Juhoslávii, cestovali opakovane do západnej časti dnešného Nemecka, či pracovali na miestach pod dôslednou kontrolou bývalej ŠTB. Niektorí sa dokonca dnes vydávajú za bojovníkov proti diktatúre … nie, nie je to smiešne, ale trápne.
No nič, prežijeme aj ľaľov s nafukovacím egom … však raz pôjde okolo niekto so špendlíkom a ostane … ľaľo …