Oficiálnou politickou líniou v Bielom dome je – terorizmus. Najnovšie vydierajú americkí teroristi – Irán. Nečudo, keď zrak skorumpovanej verchušky v Bruseli hľadí smerom do Ruska.
Dokedy alebo skôr – ako dlho sa ešte podarí udržať mier vo svete ? V Európe sa opäť rozmáha nemecký šovinizmus, ktorého hlavnou myšlienkou je ústredný nepriateľ v podobe – Ruska. USA sa snažia zastaviť ekonomický úpadok vyvolávaním rôznych konfliktov a vydieraním krajín s nerastným bohatstvom.
Sloboda, demokracia ? Nedajte sa vysmiať, to je ešte väčšia rozprávka, ako spoločnosť, ktorú kedysi sľubovali komunisti – teda každému podľa jeho potrieb. Demokracia funguje len tam, kde sa koná podľa záujmov Berlína, Londýna či Washingtonu (hoci viac by sedelo – Fašingtonu). Kedy si konečne uvedomíme, kam ťahajú svet tzv.demokracie a čo je skutočným cieľom ich politiky ?
Vražda je v rámci USA bežným nástrojom, ako vyriešiť problém …
Dalo by sa povedať, že americká politika stojí a padá s možnosťou odstránenia protivníka akýmkoľvek spôsobom. Absurdnosťou súčasnosti je fakt, že americkí okupanti na rôznych územiach sa nemusia zodpovedať “hostiteľskej” krajine za zločiny, ktorých sa na jej území dopustia. Množstvo krajín vrátane Slovenska podlieha vízovej povinnosti napriek tomu, že sú označované za spojencov. Pravda je taká, že spojencami a partnermi sme len vtedy, keď to vyhovuje USA. Nečudo, však množstvo krajín riadia kolaboranti amerického záujmu, neveľmi odlišní od jedného ústavného przniteľa Slovenska, ktorý označil vlastnú krajinu za – mafiánsky štát. Hoci, pri pohľade na množstvo odhalených prešľapov, asi len definoval vlastnú osobnosť.
Američania sú spojencami len – sami sebe. V mene svojho záujmu urobia čokoľvek a neštítia sa ničoho. Pobúrení sú až vtedy, keď sa im vráti vlastná dobrota, napríklad v podobe zasahovania do vnútorných záujmov iných krajín. Dokonalou ilustráciou je pobúrenie z ruského zasahovania do amerických volieb – akosi zabudli, že presne to isté robia (nielen v Rusku) od roku 1990.
Ako riešiť situáciu ? Nevedno, pretože stojíme na vratkej stoličke, ktorá sa môže kedykoľvek zlomiť. Ak však umožníme, aby si americkí teroristi urobili na území Slovenska základňu, vrátime sa do čias po auguste 1968. S jedným rozdielom – sme o niečo starší, ale zrejme – sprostejší …