… a pochádzajú z radov tých, ktorí do novembra 1989 freneticky vrieskali “So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak” … len zmenili pána. A dnes kričia (napríklad v obsahu Aktuality.sk) o užitočných idiotoch Kremľa. Akoby sme sa vrátili v čase, keď sa hľadal ideologický nepriateľ podľa vzoru všemocnej štátostrany.
Sluhovia sa jednoducho nemenia, pravda ich nezaujíma a názor majú na predaj. Niet divu, však čím by sa živili ? A parazitovanie na deformovaní spoločnosti je predsa pohodlné a dobre platené, nie ?
Áno, videl som reláciu, kde zaznela “obhajoba” G.Husáka a dobre som sa pobavil. Pobavil, nič viac. Husáka si pamätám ako prezidenta a hlavne z nechutných objatí s Brežnevom, či jeho smiešnej češtiny s apřílom a inými jazykovými prešľapmi. A viem o tom, ako sa na jeho osobe podpísali 50.roky, pričom verím tomu, že nakoniec prežil len zásluhou svojej tvrdošijnosti a neochoty podpísať priznanie. Nezlomil sa, na rozdiel od iných.
Iné nejako neriešim. Nehodlám klesnúť na úroveň tých, ktorí vidia svet čiernobielo len preto, že dostanú dobre zaplatené. Mnohí z nich by si pred rokom 1989 pokojne zavesili portrét Husáka aj doma nad dvere, ak by to pomohlo ich kariére …
Kto vie, ako fungoval svet po skončení druhej svetovej vojny, kde si strany bažiace po svetovláde nielen navzájom vybavovali účty a prehadzovali špinu za plot, si nerobí žiadne ilúzie. Američania sa vybíjali v organizovaní a platení prevratov, Sovietom nerobili problémy “dočasné” návštevy spojencov. Každý s kvapkou zdravého rozumu vie, aký mohol byť vývoj po auguste 1968. Kto náhodou nevie, môže si pripomenúť udalosti v Maďarsku 1956. Tam bolo povstanie utopené v krvi. A podobne končili aj revolty akéhokoľvek druhu proti proamerickým bábkam, napríklad v Chile. Niet žiadneho rozdielu.
Slovenské osobnosti ? Máme ich, len nechceme vidieť. Často ani nemôžeme, keďže sú zaplavené nánosom kultúrneho bahna, ktoré nikto nevidí – záplavou násilia, valiaceho sa z televíznych obrazoviek. Pri pohľade na výber osobností v réžii projektu “Najväčší Slovák” sa musím len smiať.
A rovnako sa smejem na proamerických bábkach v médiách, ktoré hľadajú a varujú pred užitočnými idiotmi Kremľa, pretože sa sami pravidelne vidia v zrkadle … a sami sú tým, čo iným pripisujú. Pre nich sa menia len páni …
Prečo sa slovenské osobnosti ťažko hľadajú ? Možno aj preto, že nad súčasnými elitami národami, ktoré sa tak často a nemiestne stavajú do pozície morálneho vzoru národa, by len zhnusene krútili hlavou. Ako svojho času jeden bývalý poslanec, ktorý sa radšej vzdal mandátu, než by mal sedieť v jednej lavici s ľuďmi, ktorí menili názory rýchlejšie než oblečenie. A to ešte nevedel, kto bude v tej lavici sedieť po roku 2016. Asi by bol zdesený.
Osobnosti … medzi tie moje patrili učitelia, ktorí sa dokázali povzniesť nad všadeprítomný nános niekdajšej ideológie a vedeli urobiť zo školy miesto, kde sme chodili s radosťou, keď mali mať s nami hodinu … rodičia, ktorí vedeli prejsť cez lotroviny, ktoré sme vystrájali, dokázali sa o nás starať a hoci sme boli často nazlostení, boli našou oporou v každej chvíli, keď to bolo potrebné …
Alebo ktokoľvek, kto sa vie zachovať ako človek bez ohľadu na situáciu … čo však môže vedieť o ľuďoch a osobnostiach niekto, kto si musí kúpiť cudziu myšlienku, aby mohol niečo robiť ?
Niet rozdielu medzi sovietskymi vojskami v Československu a americkými kdekoľvek vo svete … vždy sú to okupanti. A len kolaboranti cudzieho záujmu tvrdia niečo iné …