Zhíkla suseda pri pokladni, keď platila za hlávku kapusty. Akosi som si nevšimol nič, okrem červenej hlávky … ale som sa uškrnul.
Je ti to k smiechu, pobúrene zvolala. Áno, je … však si spomeň Žofka, ako si tlieskala a volila kedysi podvodníka, ktorý všade vykrikoval, že netreba pestovať, keď sa dá lacno doviezť. A lacný dovoz skončil, keď stratil kvalitnů domácu konkurenciu a tak máme dnes pulty preplnené predraženým … neraz aj odpadom.
A musíme bojovať v únii, aby nerobili zo Slovenska – smetisko. A tak dnes kupuješ kapustu za štyri jevri. Niečo s tým treba robiť, zvrieskla Žofka. Veru, vráť sa na svoje políčko, vezmi motyčku a pracuj. A čo spravím s tým hypermarketom, čo na mojej roli stojí ? Nazlostila sa ešte viac.
Veru, na našej úrodnej pôde stoja hypermarkety, automobilky, alebo sa platí vlastníkom za to, že pestujú burinu, aby nekonkurovali dovozcom.
Okrem toho máme ambulancie preplnené pacientmi s rôznymi alergiami, pretože na neobrábaných poliach rastie kde-čo, a veru aj to, čo sa kedysi nemilosrdne likvidovalo. Čomu sa vlastne divíme, keď sme dali moc do rúk podvodníkom, hlásajúcim, že štát je zlý vlastník (nečudo, keď bol v ich rukách, však) ? Čomu sa divíme, keď o morálke hovoria rôzni hochštapleri, podvodníci a iné “elity” národa, hrnúce sa k moci, aby (náhodou) neskončili v base ?
Tak to už medzi krepáňmi chodí, nie ?