Predseda SNS A.Danko chce vyzvať predsedu ĽSNS M.Kotlebu na diskusný súboj, kde ho podľa svojich slov usvedčí z klamstiev … vari bude mať Slovensko vlastného „Fantozziho“ ?
Postavička z talianskych komédií o pánovi účtovníkovi ma napadla z viacerých príčin. Iste, šéf národniarov nie je taký servilný, ako pán účtovník, no ak sa pozrieme na jeho správanie, neviem si dosť dobre predstaviť, o čom chce vlastne s Kotlebom diskutovať, keď ho od roku 2016 prakticky ignoroval. Iste, blížia sa voľby a národniari cítia, že ich podpora nielen výrazne poklesla, ale môžu dokonca skončiť aj mimo parlamentných lavíc. A tak (možno) chcú ryžovať medzi podporovateľmi M.Kotlebu.
Neviem, ale ak by sme začali naozaj posudzovať, kto a v čom klame, možno by sme sa divili výsledkom. Pri pohľade na stránku demagog.sk sa v prípade šéfa národniarov odhalí, že pri svojich výrokoch povedal v 112 prípadoch pravdu, ale v 61 prípadoch – klamal. Nič slávne, nie ? U M.Kotlebu vyzerá štatistika nasledovne – 35 pravdivých výrokov, 32 nepravdivých. Takže je zjavné, že Kotleba je na tom horšie, no ani Danko sa nemá čím chváliť. Jeden by povedal, že šéf národniarov vyhlasuje súťaž, ktorej sa zúčastní jeden aktér na trojnohom oslovi a druhý príde na nevidiacom žrebcovi.
Politika poznáte ľahko – veľa sľubuje, málo splní a zásadne sú vinní tí ostatní …
Ak by mal v sebe A.Danko trochu sebareflexie, nemohol by navrhovať diskusiu s Kotlebom, pretože by už dávno nebol v politike. Z toho, čo sľúbil pred voľbami 2016, len veľmi málo splnil a v mnohom sklamal. Kauza rigoróznej práce bola už len povestnou čerešničkou na nechutnej politickej torte. A nič na jeho obraze nedôveryhodného politika nezmení ani hejslováctvo v podobe boja proti dresom hokejovej reprezentácie, či náhle rozhodnutie diskutovať s Kotlebom. Nehovoriac o tom, že minimálne v jednej oblasti bude mať Kotleba navrch – v otázke vzdelania. Na rozdiel od Danka ho nikto nepodozrieva z pochybného získania akademického titulu.
Národniari by sa mali konečne spamätať. A.Danko na ich čele je rovnakým tromfom, ako finišman plaveckej štafety, ktorý skočí do vody s delovou guľou, upevnenou na členku. Vyhrá len vtedy, ak sa všetci súperi – utopia. Veľmi podobne je na tom aj SNS. Jej preferencie klesajú, a inak to ani nebude, ak sa konečne táto strana neočistí od ľudí, spájaných s rôznymi kauzami a podozreniami.
Kotleba a ĽSNS … hm …
Šéf „ľudovcov“ nemusí vlastne nič robiť. Jeho politickí súperi mu naháňajú preferencie vlastnými hlúpymi nápadmi. Dokonalou ukážkou je súčasné vedenie Lunter-kraja, ktoré si šliape po predvolebnom jazyku od rána do večera. A treba len ticho dúfať, že sa neprejavia následky prázdnych sľubov, ktoré zazneli v čase komunálnych volieb – keď išlo o moc.
Voličom M.Kotlebu netreba ukazovať pravdu (klamárov), ale naopak treba plniť predvolebné sľuby a zaujímať sa o život národa. Odstrániť sociálne nerovnosti, ktoré síce nie sú písané, ale dokonale fungujú v praxi. Prestať sa hrať na sociálny štát voči ľuďom, ktorí sa nevedia správať zodpovedne už dlhé desaťročia a ani nemajú snahu o rešpektovanie toho, čo iní pokladajú za prirodzené. Stačí, aby politik plnil sľuby a niesol zodpovednosť …
A potom sa netreba báť rastu potenciálu politických strán, medzi ktoré patrí aj ĽSNS … a netreba organizovať národné súťaže v tom, kto klame menej ….