Šľachta bola stáročia zvyknutá na nosenie rôznych titulov a zdá sa, že jej novodobá verzia sa k týmto zvykom vracia.
Politickí sedmoslivkári sa inšpirovali príkladom niekdajšieho zemianskeho stavu, a chcú byť niečim lepším ako plebs. Začalo to postupne – najprv prišli domy s mierne vyššími múrmi, neskôr pribudli samostatné štvrte “lepších” ľudí, k nim sa pridali kamery, strážne služby … a dnes si rozdávajú falošné ocenenia, aby si zvýšili spoločenský honor a trochu nafúkli svoje spľasnuté ego. Nečudo …
Aké ego môžu mať bábky oligarchov, ktoré sú odkázané na mediálnu podporu treťotriednych perohryzov, či internetových trolov, ktorí by za plesnivú slivku predali aj vlastnú mater do nevestinca ? Koľko hlúposti a komplexov musia mať v sebe tí, čo sú na podobné falošné pozlátko odkázaní ?
Kedysi vznikol rád kvôli jednej milenke, dnes sa leskom chcú chváliť dokonca sluhovia …
Sluhovia, ktorí slúžia len tomu, kto poriadne zaplatí, samozrejme s jednou výnimkou – neslúžia tým, ktorí musia platiť – zo zákona. Hoci práve tým by mali k prospechu slúžiť a pomáhať.
Nečudo, že sa v spoločnosti rozmáha ľahostajnosť voči verejným záležitostiam, ktorá býva obvykle predsieňou pre anarchiu či extrém. Nečudo, ako sa rozhodujú ľudia sklamaní tým, čo všetko im nasľubujú novodobí šľachtici, aby ich neskôr klamali a okrádali. Ale dobre, keď už tak veľmi túžia naše politické špičky po tituloch, prečo im nevyhovieť, nie ?
Takže našej politickej elite vospolok bez rozdielu udeľujem titul Rádu hrdzavého roxora za to, ako geniálne sa jej podarilo dostať preferencie M.Kotlebu a ĽSNS na druhé miesto v aktuálnom prieskume agentúry AKO. Obyvateľom liberálneho domu udeľujem Rád mramorového tchora za to, ako geniálne sa im podarilo z akurátnych rečí o odbornom spravovaní štátu a záujmov daňových poplatníkov klesnúť k servilnému postoju voči komukoľvek, kto im dá vytúžený titul – predseda vlády, agresívnej a vulgárnej rétorike vo verejnom živote. Dvanásť rokov vládnucim sociálnym demokratom udeľujem Rád sv.Pinocchia, pretože už pravdu nespoznajú ani vtedy, keď sa o ňu potknú. Krikľúňom z tábora (úplne) obyčajných ľudí udelím tituly dva – Rád krivého pazúra za množstvo krivých obvinení a podrazov, ktoré stihli vypustiť na svetlo sveta. Druhým ocenením je Rád oslej kože za to, že dokázali opakovane tak oblbnúť voličov, aby svojími hlasmi priznali milióny eur zo štátnej pokladne – štvorkusovej politickej strane !
Kto nám tu ešte ostal ??? Iste, niekto si spomenie na názorový bazár s názvom MOST-Híd, alebo politickú stranu SME-Rodina. Ak si však niekto naozaj zaslúži pozornosť, tak je to „národný“ klub pod vedením A.Danka. A čo tak Rád falošného jazyka za množstvo prázdnych rečí, pochybných rozhodnutí a falošných postojov ? Vlastne, ako inak oceniť zmenu slov hrdo, odborne a slušne na krutú realitu v zmysle slov – zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať ?
Dobre … možno sme sa trochu pobavili na vlastnej biede, ale skúsme späť k téme … čoraz viac vidieť, že sám vzniká priamo pod nosom nejaká novodobá šľachta, rozdávajúca si bezcenné ocenenia … o čom to svedčí ?
Nevraciame sa náhodou do čias, keď obyčajný človek neznamenal nič, len vítaný zdroj financií pre pánov ? Iste, v podstate už tie časy žijeme od roku 1990, však ocenenenia dostávali aj tí, ktorí rozkradli a rozpredali štátny majetok v mene zásady, že štát je zlý vlastník (pretože dobrými vlastníkmi sú len tí, ktorí naplnia ich vlastné vrecko). A vládnutie darebákov pokračuje dodnes, len sa na ich miesto tlačia – iní darebáci.
Možno by sa cítili dotknutí urazení, aký honor som im pridelil. No koľkí sa cítime urazení tým, že obyčajný človek končí v base za pár mrkiev, a politikom sa v mene neprípustnosti kolektívnej viny prepečú miliardové zlodejiny ? Alebo sa im dokonca prepečie poškodzovanie mena Slovenska v zahraničí, či iné vážne prešľapy ? A niekto ich ešte dokonca označí za svoje vzory – naozaj sme osprosteli ?
Zamyslime sa … nikdy nie je neskoro. Vždy lepšie dnes, ako sa neskôr prizerať na nositeľov Rádu šmatľavej ruže …