Dá sa súhlasiť s mediálnou prezidentkou Čaputovou, že eurovoľby ukážu, o čom bude budúcnosť Slovenska. Či budeme hovoriť našej krajine vlasť, alebo sa definitívne staneme euronevestincom … v rukách alkoholikov z Bruselu, či rôznych (doma) stíhaných špekulantov za rôzne kauzy …
Vlasťou môže byť len štát, ktorý kladie na piedestál záujmy svojho národa. O Slovensku sa dá dnes povedať len to, že je bábkou v rukách európskych oligarchov a amerického ekonomického “terorizmu”.
Miesto v europarlamente je pre národ dôležité asi tak, ako blší “prd” pre pohnojenie poľa. Eurofondy sú modernou formou, ako sa likviduje (pre Západ) nepríjemná konkurencia a vytvárajú sa rôzne monopoly. Monopoly, ktorých vplyv siaha nad možnosti národných vlád. Kto chce modernú formu c.k.monarchie, či Štvrtú ríšu – ten sa pochopiteľne Bruselu klania (však je to dobre zaplatené). Komu ide o záujem národa, ten premýšľa nad tým, prečo vyše 50% Britov hlasovalo za odchod z únie, kde sú korene rezignácie britskej premiérky a prečo sa potichu pripravuje opakované britské referendum, keďže si plebs drzo dovolil uvažovať inak, ako jeho páni.
Aj keď bude zrejme pravdou, že britské referendum malo skôr poslúžiť na úplné oslobodenie Britov od povinností v únii (aj tak mali najviac rôznych výnimiek)
Je však len otázkou času, kedy sa únia definitívne zmení na to, čo kedysi národy odmietli vo forme európskej ústavy a neskôr bolo vpustené do reality pod falošnou vlajkou – Lisabonskou zmluvou.
Bolo by hrubým omylom podporovať veľmocenský projekt, ktorého morálka siaha po naplnenie vlastného vrecka. Ak by únia naozaj rešpektovala vlastné ideály, neprizerala by sa mlčky hrubému vydieraniu firmy Huawei zo strany americkej vlády. Nepodporovala by probanderovskú ukrajinskú verchušku. Na všetky spory by používala jeden meter. O slušnosť a zákonnosť však nejde, a základy únie praskajú, pretože cielene sa obchádzajú jej vlastné pravidlá. Dokonalou ukážkou je podvod s názvom euroval, kde išlo len o záchranu bankárov a skorumpovaných oligarchov.
Tak sa rozhodnite – je dôležitejší záujem národa, alebo sa uspokojíme šliapaním chodníka pre dobrodruhov a podvodníkov ? Chceme byť opäť vandrovníkmi a drotármi ?