V dôsledku mníchovskej zrady sa obete medzi občanmi zradeného Československa odhadujú na 365000.Počet priamych obetí okupácie z augusta 1968 (do konca roka 1968) sa spája s číslom 108.
Je zaujímavé, že demokratickí „moralisti“ uprednostňujú skoro výhradne udalosť sovietskej okupácie, ktorú dnes často označujú ako „ruská okupácia“, hoci je nepopierateľnou pravdou, že sa na okupácii podieľali okrem ZSSR aj Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, a NDR. Pričom po vojenskom zásahu najviac volali práve v Berlíne a Varšave. Brežnev, ktorý v tom čase rozhodne nebol senilným a manipulovateľným politikom, si bol veľmi dobre vedomý následkov vojenského zásahu, a hoci sa odohral pod jeho taktovkou, udalosti mu dali za pravdu – Sovieti skončili vedľa nacistov v povedomí českého a slovenského národa.
Históriu píšu víťazi a deformujú (s odpustením za slovné spojenie) – kolaborantské „svine“. Tie, ktoré uzatvárali nad nehybným telom Československa kšeft s Hitlerom, podporovali jeho „nároky“ voči iným a nakoniec priamo zavinili rozpútanie druhej svetovej vojny a milióny obetí po celom svete. Dnes tieto „svine“, ktoré majú na svedomí životy mnohých našich predkov, nazývame spojencami a partnermi, pretože iné „svine“ opäť manipulujú s našimi životmi a za judášsky groš by pokojne predali aj naše dcéry do prvého nevestinca, ktorý by objavili po ceste do svojich luxusných obydlí (často postavených za pochybných okolností).
Každá obeť si zaslúži úctu … otázkou je, aká úcta je prejavovaná slovenským obetiam druhej svetovej vojny, keď sa spomínajú len obete holokaustu (v Československu 277000 – prevažne ako dôsledok mníchovskej zrady), a obete sovietskej okupácie. Ostatných si nikto a nijako nepripomína.
Kto zradil raz, zradí opäť … kto neváhal vraždiť a vydierať raz, skúsi to opäť … dôkazom toho, aké následky má tolerancia voči vrahom a vydieračom, je súčasná politika Bieleho domu … a servilná slovenská reprezentácia, ktorá za judášsky groš a vlastné pohodlie pokojne bude konzumovať – aj spod vlastného zadku ….