Voľný trh . . . keď to vyhovuje . . . .

10. júna 2019, cudzinec, Nezaradené

Vlastne to bolo smiešne. Zastal taxík, vybehol z neho zúrivý bruchatý šašo a začal čosi vrieskať na chlapíka, ležérne sa opierajúceho o vlastné auto.

Vysvitlo, že brucháč nevie preniesť cez srdce pribúdanie konkurencie, a zreteľný pokles tržieb. A tak viní za svoj úpadok všetkých, len nie seba …

Vŕtalo mi v hlave, kto sa asi “nadšene” odvezie v otrieskanej, dymom zaúdenej fabii, s vulgárnym “podnikateľom” za volantom. Brzdy a výfuk jej bolo počuť už z diaľky, a ako vysvitlo z rečí okolostojacich – aj jej majiteľ a podnikateľ v jednej osobe bol povestný svojimi útokmi na konkurentov, najmä tých menejskúsených. A pre klientov sa stal za roky len poslednou voľbou – v núdzi.

Áno, prvé týždne po zmene zákona o taxislužbe priniesli prvé ovocie. Pre niektorých aj trpké.

Do ulíc sa vyrojili nové autá, a digtálne platformy pomaly valcujú klasiku. A nielen kvôli cene, ale aj možnosti výberu vodiča s pozitívnou odozvou klientov. Objavilo sa množstvo luxusnejších áut, ktoré ponúkajú čosi viac, než obité a ojazdené škodovky. A niekde sa objavili aj tí, ktorých svojho času obrali o prácu lobistické združenia s politickým krytím, a teraz štedro vracajú to, čo im dopriali iní – priehrštiami.

Idúcky do centra Bratislavy som si náhodne vybral odvoz. Cenu som poznal vopred, auto bolo čisté, naleštené, voňavé a vodič slušný. Odviezol pohodlne, bezpečne … odpustil si hlúpe pripomienky na iných vodičov a poradil, kde teraz dobre varia a nepýtajú veľa. Nečudujem sa, že naňho a jemu podobných zazerajú klasickí taxikári. Zvykli si na ochranu v štýle medveďa a maniere, ktoré nepatria do výbavy slušných ľudí.

Auto ostávalo v servise a technik mi ponúkal náhradné. Čakal, že si ho vezmem, však aj predtým som neváhal.

Ale teraz som radšej vytiahol vizitku a zavolal na číslo, vytlačené na jej spodnom okraji. Dvadsať minút, zaznelo v telefóne. Aj to platilo. Na cene odvozu do Krupiny sme sa dohodli rýchlo. No cesta bola tak príjemná, že sme namiesto bežných dvoch hodín išli nakoniec – štyri. Zastavili sme sa na obed, debatovali, nikde neponáhľali … len čas bežal ako splašený.

Konkurencia je zdravá … a boja sa jej len tí, ktorí vlastný zisk a pohodlie stavajú nad všetkým … vrátane spokojnosti klienta. Nečudo, že sú dnes nespokojní … škoda, že nehľadajú skutočné príčiny úpadku.