Sledovanie súdneho konania s Ruskom a Kočnerom by mohlo byť zadosťučinením, keby neodhaľovalo charakter slovenskej politiky.
O tom sa vlastne nedá hovoriť, pretože charakter v slovenskej politike je príťažou. A treba priznať – štát je v rukách slepých, hluchých a sprostých. Prví nevidia, s kým sa stretávajú. Druhí nepočujú, čo sa o ich partneroch hovorí. A tretí nevedia, kto proti nim sedí. Jednoducho politická liga nesvojprávnych.
Podvod s názvom kauza Markíza je však len vrcholom smradľavého ľadovca záujmov. Pri Markíze sa klamalo od začiatku, čo dokazovali aj spomienky aktérov licenčného konania. Markíza poslúžila v roku 1998, a slúži dodnes. A je dokonalou ilustráciou, ako ľahko sa za pomoci médií vyrobí z darebáka – obeť. Smutné je, ako dlho trvalo, kým sa aspoň časť špiny dostala na svetlo sveta pred tvár spravodlivosti.
Mať Ruska za obchodného partnera je asi horšie, ako mať – rakovinu.
Spomienky herca Ľ.Gregora hovoria jasne. A nič na tom nemení ani fakt, že mediálneho magnáta Ruska dostal na výslnie aj on.
Zmenky … kto povie pravdu, dostane pivo. Asi ho vypijem sám, pretože klamú všetci (niekto viac, iný menej). Majú strach a Rusko je nepotrebným kameňom v topánke. Luxusnej a naleštenej, zaplatenej krvavým grošom. Pokvapkaným krvou národa, ktorý uveril a platí za svoj omyl dodnes. Napríklad v podobe neustále predhadzovanej predstavy Kisku v plášti národovca, bojovníka za slušné Slovensko a ľudomila. Alebo v podobe sociálne mysliaceho Fica, na rodinu jeb.ceho Sulíka, či iných úkazov. Hľadajte ich obraz vo svete a … nenájdete. Nie, figúrkami tvoriacimi komparz sa netreba vôbec zaoberať.
Ruska s Kočnerom (možno) odsúdia. Sotva to prinesie uspokojenie a zlepšenie stavu v spoločnosti. Koľkí ich nasledovníci a možno ešte horší behajú po slobode ? Však dnes je úplne normálne – pýtať sa mafiánov, či nemajú objednávku na opytujúceho … alebo cez mafiánov lustrovať členov politickej firmy … či bývať vedľa mafiánov, mať od nich prenajaté nehnuteľnosti alebo od nich kupovať majetok pochybného pôvodu a krčiť ramenami “ja nič, ja muzikant”.
Či verejne haniť Slovensko výkrikmi o mafiánskom štáte … alebo sa pred týmto výrokom pozeral hovoriaci do zrkadla a videl svoju pravú tvár ??? Alebo vrieskať o zlodejoch a vykrádať verejné financie cez politickú rodinnú firmu … tomu sa tiež hovorí – charakter ! … ošípanej …