Správa o možnom návrate Mečiara do aktívnej politiky neznie dobre ani v polohe vtipu. Pretože mufti je priamo zodpovedný za všetko, čo sa udialo po protiústavnom rozdelení bývalej federácie a prakticky pretrváva v rôznych formách dodnes.
Áno, dá sa súhlasiť so slovami, že Slovensku chýba skutočne národná strana. Problémom je, že každý politik a muftiho nevynímajúc, pokladá za národ len seba a svojich kumpánov, respektíve pánov, ktorí ho zahŕňajú judášskym grošom. Ťažko sa dá dnes odhadnúť, čo by prinieslo možné spojenie Mečiar – Harabin. Tak vo výsledku volieb (kde bude skôr potrebovať Mečiar Harabina), ako aj neskôr v povolebnom chaose, keď sa budú mnohí snažiť variť polievku v hrnci – bez vody. Ako to skúšal po voľbách 2016 Sulík, keď v priamom prenose prosíkal, aby sa zabudlo na fotografie, podrazy z predvolebných bojov a iné darebáctva medzi tými, ktorí ho mohli urobiť – premiérom.
Kto bude prosíkať po voľbách 2020, to sa ešte nevie. Ale kdesi vnútri som presvedčený, že reinkarnáciu politickej kariéry muftiho má na svedomí skuvíňajúci víchor na Súmračnej, ktorý zatiaľ veští neradostné vyhliadky odfúknutia ďalšej strany do zabudnutia. Zdá sa, že niekto si plánuje záložný variant vládnutia Smeru za účasti politickej vykopávky od Trenčianskych Teplíc a možného spojenia so zaujímavým potenciálom neúspešného prezidentského kandidáta Harabina. Ktosi si hovorí, že by možno našiel zadné dvierka k udržaniu pozície pri válove. A nemusí kalkulovať nesprávne, pretože možný zlepenec za účasti politikov nedôveryhodného razenia – Sulíka, Matoviča, Kisku a spol., nie je po chuti mnohým. Niektorým pre jeho hlavných predstaviteľov, iným pre známu skúsenosť z vývoja po voľbách 2010, ktorého finále splodilo jednofarebnú vládu Fica a Smeru.
Ako to naozaj dopadne ? Šialený scenár môže priniesť vládnu koalíciu v podobe Smeru, SNS a Harabina s Mečiarom. Aj napriek prieskumom môže ešte raz Smer preskočiť dvadsať percent, národniari môžu atakovať hranicu desiatich percent a súdiac podľa výsledku prezidentských volieb nie je vylúčený ani desaťpercentný zisk Harabina (s Mečiarom alebo bez neho).
A jazýčkom na váhach, kto vytvorí vládu, by sa mohla pokojne stať – ĽSNS. Samozrejme, ak by sa dostala do parlamentu, čo sa zatiaľ zdá viac než isté. Pri pohľade na júnový prieskum agentúry Focus by bol vývoj značne neistý. Smer 34 kresiel, SNS 12, Most mimo hry … a ĽSNS 21 kresiel. Ak by Harabin a spol. získali predpokladaných 10%, mohli by mať okolo 16-18 kresiel. Predpokladajme minimum, teda 16 kresiel a problém by bol na svete. Pretože trojkoalícia neprijateľných by mala 62 kresiel, s všeobecne odmietanou ĽSNS by celkový počet kresiel dosiahol číslo 83. A to by znamenalo len dve možnosti vývoja – utretie dnešnej opozície naprázdno, alebo opakovanie roka 2016 a doprosovanie sa niekomu, aby prehodnotil svoj postoj. Keďže je všeobecne známa pružná chrbtica slovenských politikov, nie je ťažké uhádnuť, čo by sa asi dialo.
Kto by sa stal obliehanou nevestou, nevedno. Ale dá sa predpokladať, že by sa rozhodovalo medzi Dankom a Harabinom. teda kandidátmi, na ktorých súčasná opozícia dlhodobo posiela oheň a síru. A sotva by sa dalo predpokladať, že by – zabudli. Skôr by si spočítali karty na ruke a konali pragmaticky, ako v roku 2016 Bugár, ktorý nemal chuť na repete z čias Radičovej vlády s politickým torpédom – Matovičom. Je rozdiel byť desiatym kolesom na voze, alebo rovnocennou súčasťou koalície s priamym dosahom na vývoj.
Stávka na návrat „otca národa“ nemusí byť vôbec taká šialená, ako vyzerá na prvý pohľad. Môže priniesť 1-2% hlasov, čo síce nie je veľa, ale v súčasnej situácii môže rozhodnúť o celkovom výsledku volieb. Tým skôr, že na druhej strane stoja len takí, ktorí chcú rozkazovať, ale nechcú sa v žiadnom prípade – podriadiť spoločnému cieľu. Nič prekvapujúce…