Keď som tvrdil v roku 1992, že “otcovia” samostatnosti patria pred súd a do väzenia, lebo upreli občanom právo rozhodnutia, v akom štáte chcú žiť, mnohí mi vulgárne nadávali. Myšlienka, že kto dokázal pošliapať ústavné práva občana, bude ignorovať všetky zákony, im bola na smiech.
Ktovie, či by sa dnes dokázali pozrieť do očí pozostalým po obetiach masového vraha z Horehronia, beštií z Dunajskej Stredy, alebo iných končín Slovenska, ktoré roky beztrestne (a často za mlčanlivého prizerania úradov) nivočiace život slušných ľudí a boli doslova nočnou morou. A či by sa dokázali aj dnes vyškierať, ako kedysi … iste, dnes sa mnohí z nich vyškierajú spoza vysokých múrov víl, postavených za nakradnuté peniaze a posiatych kamerami.
Kočner a jeho politickí sluhovia nie sú príčinou, ale následkom toho, čo sme nepremyslene pripustili. Vzali si príklad z tých, ktorí svojvoľne a zločinne ukradli štát, aby získali moc a bohatstvo. Čo by znamenali ľudia ako Mečiar, Dzurinda, Fico či iní ich súputnici v bývalej federácii (ktorá bola prirodzenejšia ako súčasný darebácky spolok s označením EÚ) ? Málo a možno vôbec nič, a ak by aj boli pri moci v rámci Slovenska, rozhodne by si nemohli dovoliť to, čo si dovolili za krátke roky existencie samostatného Slovenska.
Ťažko sa dnes diviť, že im sotva päty trčia z európskej zadnice. Však predtým boli na rovnakom mieste – v sovietskej … zmenil sa len pán, nie však metódy a reči.
Svojho času jeden politický kripel, odkázaný na preskakovanie medzi politickými stranami vykríkol, že s Spojenými štátmi na večné časy a inak ani nemôže byť. Čo svedčí lepšie než jeho výrok o tom, čo naozaj robil počas komunistickej diktatúry ?
Áno, štát naozaj ukradla mafia. Lenže nie tá, za ktorou všetci vidia Kočnera. V skutočnosti to bola – politická mafia. Pohrobkovia ŠTB, detičky nomenklatúrnych kádrov a ich oddaní sluhovia. Akurát sa časom vymenili úlohy a zo sluhov sa stali – páni. Len veľmi naivní ľudia dnes veria, že nejaký Sulík je obeťou a nevedel, s kým sa stretáva. Ešte naivnejší veria, že odchod poslancov z klubu liberálov stál na nejakých zásadách a rozporoch. Aké zásady má kreatúra, ktorá zneužije svojho asistenta na politický boj a potom sa tvári, že o ničom nevedela ?
Skutočnou obeťou je národ … národ, predaný do područia nadnárodných korporácií, kde otročí za platy nehodné 21.storočia … národ, ktorý žije v krajine, uvrhnutej do pozície krajiny tretieho sveta. A svojho času prosperovalo aj Chile, pod čižmou fašistu Pinocheta, slniaceho sa na lúčoch podpory USA. Nikto si nevšímal desaťtisíce obetí, nezvestných a zavraždených … však vládol ICH ČLOVEK ! A vtedy – ani fašista nevadil.