Slovenskou tradíciou sa stalo odpúšťanie daní bohatým a rozdávanie finančnej podpory, aby boli ešte bohatší. V štáte, ktorý naháňa drobných podnikateľov ako choré vši pre pár grajciarov, miliardy nadnárodných spoločností zdaňovať netreba …
Médiami prebleskla správa o rozhodnutí nemeckého súdu, ktorý zakázal činnosť spoločnosti Uber. Rozhodnutie nasledovalo necelý mesiac po tom, ako nebola predĺžená licencia tejto spoločnosti v Londýne. Prečo ?
Zrejme došla vyspelým krajinám trpezlivosť s aktivitami rôznych spoločností, ktoré ponúkajú v rôznych formách prepravu osôb, a skrývajú to pod kepienkom rôznych aktivít. Niekde pod zámienkou prenájmu áut s vodičom, inde sa tvária ako taxislužby, kde však leží všetka zodpovednosť na pleciach vodičov, pracujúcich za niekedy doslova otrockých podmienok, pričom nadnárodné spoločnosti inkasujú len tučné zisky.
A tie zisky obvykle zdaňujú mimo územia krajín, kde sa tvoria … veci zašli tak ďaleko, že niektoré spoločnosti nechávajú vodičov platiť za seba aj daň z pridanej hodnoty … v mene maximalizácie ziskov.
Však zo štátneho krv netečie, nie ? Ťažko čakať od politika ochranu štátneho a národného záujmu, ak nemôže byť braný na zodpovednosť za rozhodnutia, ktorých priamym následkom je poškodenie záujmov štátu. Nečudo, s akou radosťou sa na Slovensku usádzajú rôzne “schránkové” firmy, ktorých skutočné sídlo zrejme nepoznajú ani ich slovenskí “zástupcovia”.
Čo nechápeme na Slovensku, zrejme pochopili inde. V prípade alternatívnych taxislužieb pochopili, že konečným následkom podnákladových cien bude likvidácia podnikateľov, ktorí si svoju prácu robili poctivo a platili dane, opotrebovaná a poškodená cestná infraštruktúra a nakoniec ovládnutie dopravy v danom segmente spoločnosťami, nad ktorými nebude mať nikto kontrolu. A nakoniec prudký rast cien prepravy, napokon podobnů skúsenosť máme aj na Slovensku s inými odvetviami hospodárstva.
Áno, dnes sa mnohí radujú, že jazdia taxíkmi za ceny, ktoré sa neraz blížia cenám verejnej dopravy, napríklad v autobusoch. Netušia, a nechců ani vidieť, že skutočný účet za ich dnešné nadšenie príde oveľa neskôr. Nehovoriac o tom, kto a aké služby poskytuje. Čoraz viac sa objavujú v lacných taxíkoch vodiči z tretích krajín, ktorí v nejednom prípade ani neovládajú slovenský jazyk. A naopak končia profesionáli, ktorí poskytovali dlhé roky kvalitné služby a prispievali aj do štátneho rozpočtu.
Stále sme sa nepoučili, kde končí anarchia založená na vládnutí zástupcov cudzieho záujmu …
Napriek tomu riešenie existuje. Nie, rozhodne nemusíme vyháňať zahraničné spoločnosti. Stačí však zaviesť pravidlo, že musia mať sídlo na území Slovenska a podliehať zdaneniu na území Slovenska. A zaviesť regulačné opatrenia v cenách, aby sa tak zabránilo nekalým spôsobom vytvárania neprirodzených monopolov a likvidácie konkurencie. Tieto opatrenia môžu obnoviť kvalitu služieb v doprave a hlavne – chrániť záujmy Slovenska a zabrániť zneužívaniu obyčajných ľudí …