Híkanie a prevracanie očí v úžase nad elektromobilmi skončí presne vo chvíli,keď začne pragmatické uvažovanie a nielen nad ich využitím,ale aj tým,čo všetko užívanie “elektroauta” sprevádza.
Začnem výhodami,teda nízkymi nákladmi má samotnú jazdu,čo však bude platiť len dovtedy,kým nepocítia štátne pokladne výrazné výpadky v príjmoch z predaja súčasných palív (a daní s tým spojených),a jednoducho ich nahradia inou formou zdanenia “lacnej” energie pre elektromobily.Skôr či neskôr však k danému javu dôjde.
Nadobúdacia cena elektromobilov hovorí tiež o mnohom.Keďže sú obmedzené životnosťou batérií,na návratnosť investície môže vlastník rovno zabudnúť.Hlavne ten,ktorého kilometre sa v rozsahu bežného roka rátajú na desaťtisíce.Jeho autíčko sa pravdepodobne nedožije ani konca životnosti batérií.Takže reálnym dopadom (napríklad na podnikanie) bude výrazný rast nákladov,čo sa samozrejme musí odraziť aj na cenách služieb,ktoré poskytuje.Ak nie,bude generovať stratu.A čo s autom,ktorého batérie budú po termíne životnosti?Nič,jeho následný odpredaj je prakticky nereálny (ak ho nechce darovať za odvoz z dvora),pretože elektromobil bez batérií,alebo s dojazdom medzi 50-80 km na jedno nabitie je – nepotrebným kusom šrotu,zavadzajúcim na dvore.
Osobitnou kategóriou je nabíjanie elektromobilov.Žiadny problém,hovoria predajcovia,však máme aj nabíjačky na domáce použitie.
Áno,máme.Len akosi na podobný “šport” nemáme postavené rozvodné siete.A skúsme si predstaviť,čo sa začne diať,keď na nejakej menšej obci sa začne sůčasne nabíjať desať-pätnásť elektromiláčikov súčasne.Iste,však existujú aj nabíjačky na čerpacích staniciach či pri obchodných centrách.Iste,dve-tri autá sa tam môžu nabiť,ale skúsme si predstaviť,že energiu bude potrebovať naraz niekoľko stoviek alebo tisíc áut súčasne.Kde,ako a čím?
Automobilky sa hrdo chvália,ako prispievajú k ekológii výrobou elektromobilov.Ani tak to nie je chvála,ako skôr nutné zlo.Ktosi vymyslel (prakticky) nesplniteľné kritériá o emisiách,ktoré dospeli k absurdnému výsledku – napríklad na emisných kontrolách dnes už úplne bežne neuspejú štvorročné autá pri prvej kontrole a naopak bez problémov prechádzajú desať-dvadsaťročné šunky.Ešte absurdnejšie pôsobia reklamy na hybridné vozidlá,honosiace sa svojím prínosom pre životné prostredie,kde sa (iste len nedopatrením) nespomenie skutočnosť,že ich ekologický prínos končí hranicou obývaných oblastí,za ktorou je ekologickejšie každé moderné (špinavé) naftové vozidlo.
Koniec vodníkov v Čechách máme už dávno za sebou.Ostáva len čakať,kedy príde – Koniec blbcov (nielen) v Bruseli.