Štát pomáha každému … znie motto politikov.Každému vyvolenému alebo skôr vyvoleným teplorožkára v kresle ministra …
Čoho sa bojíme ? Nie,otváranie prevádzok naozaj nevyvoláva taký strach,ako skôr riadenie štátu kariéristami,škrekľúňmi a amatérmi.Samozvanými a večnými odborníkmi na všetko,ktorí vezmú akékoľvek ministerské kreslo či verejnú funkciu,ak ich to bude živiť a ich jedinou prácou budú prázdne reči.
A výkriky – môžu za to tí pred nami.Tak to dopadne,keď ide niekto voliť a namiesto zamyslenia urobí škrtom pera na volebnom lístku – hlavičku do betónovej steny.Nech sa nečuduje,že má na tanieri – starú a špinavú omietku.