Keď si naša (vylúčená) rómska menšina “vybýva” dom,teda ho zdevastuje tak,že musí byť zbúraný – štát si ide nohy polámať,aby jej členovia mali kde bývať.
Keď sa dostane do problémov príslušník väčšiny,nezaujíma vôbec nikoho.Od úradníkov dostane obvykle “dobre” mienené rady,čo by asi mohol urobiť,aby (sám) zaistil svoje potreby.Priam komickou ukážkou toho,kto je naozaj diskriminovaný,bol a je postoj štátu počas pandémie.Rómovia dostávajú dávky bez ohľadu na to,či vôbec pracujú a či vôbec niekedy a niečo dali do štátnej pokladne.Na druhej strane,podpora malých podnikateľov bola podmienená tým,aby nemali dlhy (o.i.) voči zdravotnej či sociálnej poisťovni.Kto mal,mal smolu.Nedostane nič.
Nemá mať dlhy,alebo mu chýba (správny) pôvod z “vylúčenej” menšiny.Taký je odkaz štátu.
Aj tak sa dá,povedal by klasik.Ale niekto sa diví,kdeže sa berie voličská podpora pre extrémistov.
Možno tam,kde sa napadnutie gádža Rómom vyšetruje políciou ako bežný trestný čin,ale v prípade napadnutia Róma gádžom sa okamžite preveruje – či sa nejednalo o trestné konanie s rasovým podtónom.
Ťažko sa potom diviť,ako väčšina vidí a posudzuje Rómov.Ak je totiž niekto diskriminovaný,Rómovia to určite nie sú.Za svoje postavenie v očiach spoločnosti si môžu sami – či už vinou svojho spôsobu života,alebo neskrývaným pohľadom na zákony,kde uznávajú len tú časť,ktorá hovorí o ich právach.Česť výnimkám.
Len veľmi naivný človek verí,že niektorý politik chce nejakým spôsobom riešiť rómsku otázku.
Len pre ilustráciu iný príklad presadzovania zákona štátnymi úradníkmi – deti v plechových búdach zo stavebného odpadu,ktoré sú obklopené smeťamu,fekáliami,nemajú prívod vody – prehliadajú,alebo len formálne navštívia.Čuduj sa svete,keď “objavili” (proste niekto “práskol”) rodinu v mobilnom dome,ktorá sa dostala do ťažkej situácie – ihneď chceli riešiť umiestnenie detí v nejakom sociálnom zariadení.Pritom mobilný domček bol čistý,vybavený kúrením,toaletou so sprchou a wc,a aj prívodom vody,no chyba lávky – keďže rodina v núdzi nemala peniaze na riadne zapojenie vody,dočasne pripojila domček na provizórny zásobník urobený z veľkého suda,do ktorého napúšťala vodu hadicou od dobrosrdečného suseda.A problém bol hneď na svete.Plechová búda,osadená na cudzom pozemku súhlasu majiteľa úradníkovi nevadila,ale mobilný dom – tam predsa nemôže nikto bývať s deťmi a vychovávať ich … kto je teda skutočne diskriminovaný ?
Spoločnosť by sa mala konečne zobudiť a pochopiť – len rovné pravidlá pre všetkých môžu byť prínosom.