Je nepochybné,že mnohí túžia po tom honore,ktorý platil v našich krajoch a priľahlých končinách do roku 1918.A možno aj preto zbierajú rôzne čudesné doklady o vzdelaní.Asi majú pocit,že nejaké písmenká pred menom ich dostanú tam,kde kedysi boli nositelia titulov – grófa,baróna,vojvodu a pod.
Čo už – nestačia vily s vysokými múrmi,kamerami,v uzatvorených štvrtiach … kde býva “smotánka” spoločnosti,ktorú stále niečo škrie.Niečo,čo nedá žiadny diplom.Status dedičného nadčloveka,ktorému by sa všetci klaňali už len preto,že bol splodený privilegovaným “orgánom” v privilegovanej posteli.Oni to nepriznajú,ale túžia po tom.A niet pochýb,ako by sa správali,ak by získali vytúžený status.Možno by sme nakoniec skončili niekde v dobe dávno minulej,keď sa pre majetky uzatvárali rodinné manželstvá a výsledkom boli zdegenerovaní potomkovia.Hoci …
Realita je krutá a už dnes pôsobia vo svete politiky mnohí tak,akoby ich predkovia boli – súrodenci.Hlavne vo chvíli,keď sa (nepremyslene) rozhodnú prehovoriť.
Nič.Čisto realistický pohľad na veci hovorí,že by bolo lacnejšie a spoločnosti prospešnejšie,ak by sme obnovili šľachtický honor a tituly,než podstupovať riziko,že jedného dňa bude učiť naše deti v škole,alebo operovať v nemocnici ťažko chorých pacientov – privilegovaný truľo,ktorý mal dosť peňazí na kúpu akademického titulu.
Alebo vytlačiť na pochybný diplom varovanie – nevhodný na výkon praxe v odbore !