Hranice nie sú na to,aby sa formálne označilo územie štátu.Majú či skôr mali niekoľko rôznych úloh,medzi ktorými hralo najdôležitejšiu úlohu zabezpečenie štátu pred nežiadúcimi „hosťami“.A tesne v závese bolo inkasovanie poplatkov za dovoz tovaru,čo prospievalo aj štátnej pokladni.
Otázkou je,či sa poučíme na škode iných,alebo budeme potrebovať vlastné škody.Solidarita s utečencami je politická vízia krajín,ktoré zdevastovali Irak,Líbyu,Sýriu,Afganistan či mnoho iných krajín.A nikde nenastal pokoj,nikde nedošlo k vzniku fungujúceho štátu.Ostali občianske vojny,záplavy obetí a množstvo zúfalých ľudí.
Riešenie ? Drahé,bude trvať dlho,ale nech si ho platia tí,ktorí chceli vytvoriť impériá,nad ktorými slnko nezapadne.Slovensko,či presnejšie slovenské špičky môžu urobiť len jedno – v mene bezpečnosti národa a štátu obmedziť vstup do krajiny,obnoviť hraničné kontroly a prestať sa hrať na sprostosť,ktorej ani v bašte „demokracie“ USA – neveria.Napokon,hoci sme ústami Američanov dôležitými a spoľahlivými spojencami,neustále naši občania podliehajú ich kontrolnému mechanizmu pri záujme o vstup/návštevu do krajiny.Až tak veľmi nám neveria,aby sme boli naozaj spojencami a vítanými hosťami (alebo sa chystajú na naše „poďakovanie“ za dobroty,ktoré nám priniesli ?)
Žiadna solidarita s utečencami,spojená s ich prijatím na Slovensku.Kto im chce pomôcť,nech berie na zodpovednosť vrahov,ktorí rozvrátili ich krajiny a zaistí,aby zaplatili škody,ktoré napáchali.A uviedli krajiny do takého stavu,aby sa v nich dalo žiť. A čo na to potrebujeme ?
Na začiatok stačí zbaviť moci proamerických a probruselských kolaborantov,a zveriť riadenie štátu tým,ktorí majú na prvom mieste záujem Slovenska a slovenského národa … a s ostatnými sú ochotní spolupracovať,ale len v prípade,ak je to obojstranne výhodné.