Aktuálnymi kandidátmi na najvyšších priečkach sú dnes určite R.Fico a I.Matovič.Jeden za neuveriteľný rozvrat všetkého,čo symbolizuje slovné spojenie právny štát,druhý za to,ako fatálnym spôsobom zlyhal po prvej vlne pandémie a počas druhej doslova uväznil desaťtisíce ľudí.Ich zásluhou môžu dnes od radosti tancovať aj úplne bezvýznamné politické úkazy pri počutí slov parlamentné voľby.
Je nepísanou zásadou slovenského voliča,že pri sklamaní zo svojho bieleho princa pokojne siahne najbližšie po niekom z opačnej strany,pričom veľmi nad svojou voľbou nepremýšľa.Zažili sme to v roku 1998 pri úspechu podvodníka s dvojnásobnými platmi,opakovalo sa to v roku 2006 pri úspechu budovateľa sociálneho štátu a nakoniec to prišlo v roku 2020 pri úspechu pouličného krikľúňa s víziou nastolenia morálky a poriadku.Niekde sa metódam realizácie jeho vízie hovorí výstižnejšie – diktatúra.
Nálady obyvateľstva však ukazujú aj niečo iné – veľkú nespokojnosť,spojenú s tichým,ale zjavne rozpoznateľným volaním po radikálnych metódach,ako vrátiť štát na cestu,ktorá viedla k naplneniu potrieb obyvateľstva (aspoň tých základných).Pričom mnohí kritici režimu,ktorý je dnes nastolený,si už nekladú pred ústa servítky a volajú po ukončení tejto absurdnosti akýmkoľvek spôsobom.Čo je v myslení slovenského voliča razantná zmena a je nepochybné,že ju zachytili aj politické špičky a tajné služby.Dokonale to ilustruje pridelenie opancierovanej limuzíny premiérovi.Čoho sa tak asi bojí tento ochranca morálky a spravodlivosti ? Vďaky vlastných voličov ? Poznajúc z minulosti uvažovanie egocentrikov podobného typu,veľmi radi kričia a urážajú,ale zároveň sú aj zbabelí.Možno preto prišlo aj pridelenie limuzíny.
A tak sa môže stať,že dvaja najväčší nepriatelia budú mať zhodné núdzové riešenie – vrtuľník a ostrov.Napokon,podľa medializovaných informácií by mali mať na to dostatok prostriedkov.No nedá sa pochybovať,že by za nimi len málokto plakal,pretože obaja majú ešte niečo spoločné – zvrátené videnie práva podľa toho,čo im aktuálne vyhovuje.