Ak sa náhoda opakuje,nie je to náhoda.Súdiac podľa chaotických vyjadrení,ktoré prišli vzápätí po zranení exprezidenta policajného zboru M.Lučanského,vrcholiacich veľmi nedôveryhodným vyjadrením ministerky spravodlivosti – niekomu začalo poriadne tiecť do topánok.
Sieť nedôveryhodných vyjadrení sa definitívne pretrhla vo chvíli,keď sa policajný exprezident pokúsil o samovraždu (a de facto je mŕtvy).Už je úplne jedno,čo vydajú na titulných stránkach servilné médiá režimu,treba si pripomenúť fakty a zamyslieť sa … napríklad nad výrokmi a rozhodnutiami politikov.
… napríklad,kto vyhlásil,že „míľnik, ktorý sme dosiahli vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice“… a prečo dodnes nikto nevyšetruje pozadie tohoto výroku,ktorý zaznel tesne po odhalení zločinu.
… aká bola cena za vznik súčasnej koalície,ktorá dokonale ilustruje vetu podtatranského magnáta,podozrivého z rôznych machinácií a ekonomickej trestnej činnosti,že „žijeme v mafináskom štáte“ (ináč,súčasné zloženie vedenia štátu jeho slová dokonale napĺňa).
… kto ponesie zodpovednosť za následky otvorenia hraníc v lete 2020 a ohrozenie zdravia a života národa cestovaním „turistov“ do krajín,kde nezvládli prvú vlnu pandémie …
… kedy budú braní na zodpovednosť ľudia,ktorí rozhodnutím o hromadnom testovaní za použitia nedôveryhodných testov v podmienkach,ktoré nezodpovedali doporučeniam výrobcu,spustili súčasnú vlnu pandémie so stovkami nakazených a desiatkami (vlastne dnes už stovkami) obetí na životoch …
Kauza Lučanský je symbolom zvrátenosti režimu,ktorý dnes vystrája na Slovensku.A má všetky znaky politického procesu,v ktorom nezáleží na pravde,ak sa dosiahne cieľ …
Kolaps zdravotníctva,volanie po tvrdom obmedzení všetkých práv občanov v súvislosti so slobodou pohybu,povolanie armády k súčinnosti s políciou – to všetko je v ostrom rozpore s rozhodnutím,kde na jednej strane došlo k vyhláseniu zákazu vychádzania,a čuduj sa svete – s výnimkou lyžiarskych stredísk,ktoré iste len čírou náhodou ovládajú oligarchovia s kontaktmi na osoby s temnou minulosťou z 90.rokov.Komu vlastne tento režim slúži ?
Aká je výpovedná lehota testov z ulice,vykonávaných v podmienkach,nezodpovedajúcich nariadeniam výrobcov … a koľko ľudí je denne ohrozených na zdraví a živote tým,že stoja v podmienkach,dokonale vyhovujúcich šíreniu nákazy a v spoločnosti iných ľudí,o ktorých zdravotnom stave nevedia vôbec nič ?
Slaboduché vyjadrenia,ktoré mali obhájiť absurdné rokovanie parlamentu súvisiace s nepotrebnou zmenou zákona,najlepšie svedčia o pozadí toho,čo sa v súčasnosti deje.Toho,čo sa označuje za konšpiratívne teórie,ale už dávno nimi nie je – nástupu pochybnej diktatúry,kde ani náhodou nebudú rozhodovať bábky v súčasných štátnych funkciách … či fiktívni ústavní činitelia.Sociálne siete priam pretekajú pobúrenými vyjadreniami ľudí a reakcia zodpovedných ? Ak sa dá,tak represívne zložky štátu len zisťujú,ktože sa to bezočivo vzoprel …
Nie,rozhodne nemienim obhajovať bláznov,ktorí s minimálnym povedomím o šírení nákazlivých ochorení v mene pár drobných otvoria prevádzky a nazývajú to aktom občianskej neposlušnosti v mene ochrany vlastných práv.
Aké trápne vyjadrenia padnú v súvislosti s Lučanským ? Kto a ako chce vysvetliť,že sa policajt s dlhoročnou praxou a nepochybnými úspechmi (na čom by nič nezmenil akýkoľvek výsledok vyšetrovania skutkov,z ktorých bol obvinený) sa na začiatku trestného konania s nejasným výsledkom pokúsil o samovraždu (čím sa úplne stratila aj omrvinka dôveryhodnosti vyjadrení o pôvode jeho zranení pri predošlej mimoriadnej udalosti) ? Vec by sa javila v úplne inom svetle,ak by k niečomu podobnému došlo po vynesení právoplatného rozhodnutia s uznaním viny. Ale takto ?
A tak sa môže objaviť iná otázka – kto a čoho sa naozaj bál ? Nevyšlo niečo ? Vari sa rozpadol koncept „kajúcnikov“,kde niektorí pôsobia dojmom,že by priznali aj aktívnu účasť na vražde Kennedyho (hoci v tej dobe neboli ešte ani na pláne) ? Áno,je pravdou,ak chce niekto spáchať samovraždu a myslí to vážne,nikto mu v tom nezabráni.Nájde si čas a príležitosť.V prípade Lučanského však chýba to najpodstatnejšie – motív.Ako dlhoročný policajt poznal postupy v trestnom konaní,a nepochybne poznal aj množstvo úskalí,súvisiacich s preukázaním viny a vynesením odsudzujúceho rozsudku.Aj keby bol naozaj vinný,stratil by tak rýchlo sebakontrolu ? Skúsme porovnať jeho správanie so správaním politikov na aktuálnych tlačových konferenciách – u tých druhých môžeme oprávnene hovoriť o psychickej labilite.Ale správanie Lučanského nemalo ani náhodou podobné príznaky.A nepochybujem,že sa to nezmenilo ani po uvalení väzby – policajti sú pripravovaní na zvládnutie rôznych stresových situácií.
Prijmime však tézu,že sa naozaj Lučanský pokúsil o samovraždu.A položme si jedinú otázku – čo ho k nej dohnalo …
V prvom rade – ak sa príčinou súčasného stavu preukázaná samovražda,potom všetko o prvom zranení Lučanského sú účelové klamstvá,a niektorí ľudia by mali byť zbavení svojich funkcií.Už len preto,že človeku zranenému pre neopatrnosť pri cvičení sa neposkytuje psychologická podpora.(Niekedy stačí počúvať „blbcov“ a sami vyvrátia to,čo tvrdia …)
Čo by tak asi dohnalo cvičeného policajta,ktorý počas kariéry zvládol desiatky stresových situácií (a počas vyšetrovania Černáka a spol. ich muselo byť nepreberné množstvo),aby spáchal samovraždu vo väzbe ? Vidiac správanie ostatných obvinených,sú tam oveľa lepší kandidáti na psychické zlyhanie,než Lučanský.Napriek tomu sa však väčšina z nich dala len na „opernú“ kariéru … túto možnosť môžeme vylúčiť.Nepochybne by výkon väzby nalomil sebadôveru,určite by ním otriasol,ale sotva by sa zložil tak rýchlo.
Vydieranie v štýle “ak nebudeš vypovedať a nepovieš,čo chceme počuť,bude zle …” ? Nie som veľmi naklonený myšlienke,že sa vrátili praktiky 50.rokov,no je pravdou,že vyvinutie istej formy psychického nátlaku na možného páchateľa je bežnou praktikou,ktorá nie je nezákonná.Má to však opäť rovnaký háčik – Lučanský tieto postupy poznal.A nepochybne poznal aj spôsoby,ako sa im brániť (ten najjednoduchší – nevypovedať).
Posledná možnosť – ochrana vlastnej povesti a povesti blízkych ? Je pravdou,že konanie proti nežijúcemu sa automaticky zastavuje.A ak by aj boli právoplatne odsúdení ostatní obvinení,nič to na danom stave nezmení.Ľudia si môžu (a určite aj budú) myslieť hocičo,ale biľag darebáka na mŕtveho nedopadne.Tým skôr,že morálna hodnota výpovedí “kajůcnikov” (ľudí,ktorí sa potkli na zákone až vtedy,keď sami čelili následkom svojich skutkov) je nulová.A nulová je aj ich dôveryhodnosť.Veriť im môže len ten,komu sa ich výpovede hodia.
V každom prípade,situácia sa teraz zmení.Karty sa opäť rozdajů a výsledok bude neistý.Kajúcnici majú teraz vhodnú obeť,na ktorú môžu zvaliť všetku vinu …