V generálovi Lučanskom odišiel symbol jednej éry,ktorá začala začala brutálnosťami organizovaného zločinu a skončila odsúdením jeho predstaviteľov (ktorí prežili).
Za všetko stačí spomenúť nešťastných rodičov,ktorí nemohli na Žitnom ostrove v tej dobe usporiadať svojím dcéram svadbu,ak nechceli riskovať uplatnenie práva prvej noci zo strany miestných mafiánov,pokojne vystrájajúcich zásluhou dobrých kontaktov (nielen na polícii).Rodičov,pre ktorých bolo v tej dobe najväčšou radosťou,ak ich dieťa chcelo spojiť svoj život s niekým z úplne iného kraja Slovenska.
Zásluhou policajtov,medzi ktorých patril aj M.Lučanský,spomínaná éra skončila.Aj keď niet pochýb,že vtedajšia mafia zvierajúca v rukách tyč,pálku alebo strelnú zbraň sa transformovala do mafie bielych golierov v politike.Ale to je o niečom inom.
Nie je podstatné,čo povedal o Lučanskom masový vrah,odsúdený na doživotie.Nie je podstatné,čo hovoria politické špičky,vidiace len vlastný záujem.
Za generála M.Lučanského hovoria výsledky jeho práce.A práve preto si zaslúži našu úctu a tichú spomienku.Preto si zaslúži našu vďaku.