Spoločný európsky dom je snom slovenských kolaborantov cudzieho záujmu,ktorí by v normálnej krajine niesli označenie – vlastizradcovia.
Ak je podstatou spolupráce podriadenie záujmu veľmocí,nejedná sa o spoluprácu,ale diktát.Slovensko to zažilo pod c.k.monarchiou,kde bolo kacírstvom aj tvrdenie o slovenskom národe a užívanie materinského jazyka.Zažilo to počas bábkového slovenského štátu,a svojím spôsobom to zažilo aj počas stalinskej éry a po auguste 1968.A po roku 1990 sa kolaboranti len presunuli pod inú sukňu.Správanie nezmenili.
Ak niekto chce argumentovať vyspelosťou veľmocí a ich potenciálom,a poukazovať na stav Slovenska a jeho závislosť na Európe,vinníkov tohoto stavu nájdeme medzi tými,ktorí mali spravovať štát v záujme národa a namiesto toho ho predali do područia – či už privatizáciou všetkého,čo sa dalo predať (aby bolo niečo v štátnej pokladni a iné v kasičkách spriaznených duší),alebo znivočili – napríklad poľnohospodárstvo.Sotva sa nájde krajina,ktorá sa dokázala z relatívnej potravinovej nezávislosti dopracovať za necelé dve desaťročia k závislosti na dovoze.
Kto cudziu pesničku za slovenské peniaze spieva,zaslúži si jediné.Vlastizradcovia na Slovensku sa však nemajú čoho báť.Hrdelné tresty boli zrušené a kolaborantom dnes ruže kvitnú.Aj preto dnes verejne špinia smerom na východ a úctivo žehnajú hnoju zo Západu.