Z rozhovoru v denníku Aktuality.sk sme sa dozvedeli,že nie je možné dávať rovnítko medzi smrť J.Kuciaka a M.Lučanského.Pretože ten druhý spáchal samovraždu a bol obvinený.
Vskutku zaujímavý pohľad na ľudí.Iste,otec J.Kuciaka nikdy nezabudne,aký osud postihol jeho syna.A ako každý otec bude hľadať odpoveď,kto naozaj stál za smrťou jeho syna a prečo nešlo tomuto zločinu zabrániť.Ale aj tak je jeho pohľad zaujímavý.
Byť obvinený/obžalovaný ešte neznamená byť vinný.Ani pobyt vo väzbe nie je dôkazom viny,je len vyjadrením pohľadu súdu na aktuálnu situáciu,súvisiacu s vyšetrovaním danej veci.Aj preto platí – každý je nevinný dovtedy,kým o jeho vine nerozhodne súd v právoplatnom rozhodnutí.
Zvláštny je však pohľad na pravdu aj v prípade výroku o samovražde M.Lučanského,pretože ani tá zatiaľ oficiálne potvrdená nie je.A to musí pán Kuciak st.dobre vedieť.
Napriek tomu ju však berie ako fakt.
A nie je jediný.Je to znamenie spoločnosti,v ktorej sa pravda hľadá len vtedy,keď sa to niekomu hodí.Čo platí na všetkých politikov bez rozdielu.Možno aj preto sa verejne kladú zo strany novinárov sterilné otázky,ktoré odpovedajúceho neohrozia (ak nie je cieľ otázok opačný).Nejedna diskusná relácia má odlišný priebeh podľa toho,kto v nej sedí a s kým diskutuje.A moderátor,ktorému týždeň predtým div nelieta pena od úst,je zrazu servilný a opatrný,akoby kráčal po vajciach.Menovať asi nemusíme.
Kto chce hľadať pravdu len niekde,nemusí ju hľadať nikde.Opatrné obídenie spôsobu,akým prišla rodina Kuciakovcov o advokáta,je tiež určitým dôkazom o stave spoločnosti.Pretože v prípade voľby špeciálneho prokurátora sa naťahovali zákony a pravidlá ako deravé ponožky,s cieľom zakrytia nepríjemne kričiacej diery.Diery v spôsobilosti na výkon funkcie.
Áno,existujú rôzne druhý spravodlivosti.A každej niekto verí.Ak niekto hľadá pravdu,mal by ju hľadať všade.A mal by mať jeden meter na všetkých aj vtedy,keď smúti.Aj keď je to ťažké.Hoci môže padnúť aj otázka,kde vyjadril svoj názor a kde bol do vyjadrenia “svojho” názoru privedený.