Želám všetkým,aby prežili blížiace sa sviatky v pokoji a mieri.Zachovali si zdravie,stretli sa v kruhu najbližších a prežili každú chvíľu tak,aby mali neskôr len tie najkrajšie spomienky.
A možno by si mohli nájsť aj chvíľu na zamyslenie.Zamyslenie,kým sme,aké sú naše korene,tradície a skutočné hodnoty.Zamyslenie nad významom slov – priateľstvo a spolupatričnosť.
Takto pred rokom sme si priai,aby tieto Vianoce prebehli v takom duchu,ako sme boli roky predtým zvyknutí.Verili sme,že snáď budú pandémia a jej obete len desivou spomienkou na jednu etapu v našich životoch.Naša nádej sa nenaplnila a môžeme len ticho dúfať,že zodpovedným niekto raz vystaví účet.Naopak,prežili sme ťažký rok,v ktorom sme sa okrem iného dozvedeli,že volebné právo síce máme,ale nemáme právo odvolať falošných moralistov,držiteľov falošných diplomov o vzdelaní,či ich kumpánov,ktorí nás za skyvu plesnivého chleba predajú hocikomu,alebo nás pokojne vrhnú do vojenského konfliktu,ak im ich páni – zaplatia.Nás pokladajú len za sluhov,ktorí ich platia,ale príliš málo na to,aby im odvádzali poctivú prácu a chránili spoločné záujmy.
Čo si vlastne môžeme v takomto roku priať ? Čo si môžeme priať v dňoch,spojených s najkrajšími sviatkami roka,o ktorých sa kedysi hovorilo ako o „sviatkoch pokoja a mieru“ ?
Asi by sme si mali priať rozum.Ten rozum,ktorý nám chýba,keď sa poriadne nezamyslíme a zveríme moc nad našimi životmi rôznym eskamotérom,alebo duševne narušeným ľuďm,ktorí necítia okrem nenávisti a bezbrehej túžby po moci vôbec nič.
Naším priateľom nie je ten,čo o priateľstve hovorí.Priateľom je ten,čo sa ako priateľ správa.Ten,ktorý nám vie povedať v každej situácii pravdu do očí,a to aj napriek tomu,že sa nám to nepáči a môže o naše priateľstvo prísť.
Našimi priateľmi však určite nie sú ľudia,ktorí sa pravdy boja tak veľmi,že sa ju snažia spútať zákonom.Zákonom,popierajúcim slobodu prejavu.Ľudia,ktorí dehonestujú svoje postavenie zosmiešňovaním skonu človeka.Vlastne … asi to ani ľudia nie sú,hoci sa tak tvária.
Čo si teda môžeme želať ? Hádam len to,aby tie budúce vianočné sviatky boli naozaj také,na aké sme boli roky zvyknutí.Pokojné,mierové a bez ľudí,ktorí si naše zdravie a životy vážia len optikou prospechu,ktorý im to prinesie.Želajme si,aby sa národ a Slovensko čo najskôr dožili toho,o čom sa stále len hovorí
Nezávislosti a prosperity.Konštatovania,že Slovensko je krajinou,kde sa ľudia neboja žiť,lebo naša krajina je nielen krásna,ale aj obývaná spokojným národom,hrdým na svoje korene a predkov.