Včera Jarko Naď možno prvý raz pochopil,ako ho vidí národ.A možno išiel domov a plnými gaťami a myšlienkou,aká bude jeho budúcnosť.
Nevábna.Národ neodpúšťa a pamätá.V každom prípade,priebeh zasadnutia národnej rady bol nehodný postavenia v spoločnosti.
Pritom by stačilo málo,trochu menej emócií a viac premýšľania.A hlavne viac odvahy konať,než naprázdno rečniť.Dnes už nepomôžu reči,hoc aj krásne či za srdce chytajúce.Zdá sa však,že poslanecký plat je lákavejší … a jeho vábenie silnejšie,ako zodpovednosť a vlastenectvo.
Jarko asi nebol jediný,kto pustil do gatí.
Ak by jeho oponenti naozaj našli odvahu a chceli naozaj konať v duchu toho,čo opakovane predniesli,zachovali by sa inak.
Verejne by zložili mandáty poslancov a opustili hanebné miesto,kde sa kupčí s osudom národa a predkladajú na schválenie vazalské zmluvy,ktoré
… robia z národa hosťa na vlastnom území.
Včerajším hanebným návrhom prišla chvíľa,v ktorej môžeme vynechať slovo národná a ponechať označenie Rada Slovenskej republiky.Ak dôjde k ratifikácii hanebnej vazalskej zmluvy,nezaslúžia si jej signatári,aby sa s nimi akokoľvek spájalo slovo národ.
A na záver nová definícia slova liberál.Politik,ktorý pôjde do postele s každým,ak sa mu to vyplatí.