Zložme ružové okuliare a konečne si priznajme,kde sa stala chyba.Tridsať rokov sa tvárime,že je všetko v poriadku,keď sa veľmoci tvária – Rusko neexistuje.
A na Moskvu si spomenú len vtedy,ak ide o plyn či ropu,alebo treťotriednych bojovníkov “za demokraciu”,ktorí majů len úlohu bábok v rukách iných.Vládnutie pomocou účelovej slepoty zašlo tak ďaleko,že sme sa ocitli v novej ére studenej (zatiaľ) vojny.
Naozaj niekto veril,že postaví Kremeľ do pozície starej,unavenej prostitútky a všetko bude fungovať,ako má ? Potom je to nebezpečný hlupák.Teda … asi by sme sa nemali diviť,že svet je často v rukách hlupákov,ale tých nebezpečných v poslednej dobe pribúda.
Precedens Kosovo.Tam všetko začalo.Pri pokryteckej hre na právo na sebaurčenie (nezmysel v danej súvislosti) pod dáždnikom ľudských a občianskych práv (ktoré nikoho nezaujímajú v Saudskej Arábii a inde)
A Moskva sa prispôsobila.A začala precedens Kosovo využívať.A ako sa zdá,stále sa nevieme poučiť a stále ako deti na pieskovisku kričíme – to oni.
Nie,to my.Pripustili sme politiku obojakosti podľa toho,čo sa aktuálne hodí.Začali sme všetko riešiť v štýle známeho obsahu úradných formulárov podľa obsahu v zátvorke (čo sa nehodí,prečiarknite).A teraz sa divíme,že tí (sprostí) kdesi na východe Európy sa prispôsobili.Hra na pravdu s falošným úsmevom sa vždy vypomstí.
Povojnový poriadok bol narušený,objavilo sa v jednom komentári.Nie,my sme ho narušili a neriešili sme možné následky.
Neriešili sme,že sa z porazeného Nemecka postupne stiahli britské,francúzske a nakoniec i sovietske vojská,ale americké tam ostali.Neriešili sme,že nielen starý kontinent sa ocitol v sieti účelovej politiky,pred ktorou varoval svojho času de Gaulle.A nebol jediný.Neriešili sme,že padli nejaké sľuby,a hoci boli len vo verbálnej rovine,druhá strana ich mohla brať vážne (však aj v našom práve existuje záväznosť pojmu ůstna dohoda).Ľahostajne sme hodili rukou – čo nie je na papieri,to nás netrápi.Kritická chyba,ktorá sa môže niekedy kruto vypomstiť
A hurá,ideme do sankcií,lebo Rusko … a treba ukázať tvrdú ruku.No tú sme mali ukázať inde a v inom čase
Na zaplakanie,ak niekto tvrdí,že Kremeľ neuznáva Ukrajinu.Optikou karibskej krízy,ktorá bezmála viedla k svetovému konfliktu – ak sa Bielemu domu nepáčila sovietska základňa na Kube,prečo by sa mala páčiť Kremľu americká na Ukrajine ? A skôr či neskôr by tam pod nejakou zámienkou bola.
Začiatkom 90.rokov zaznelo pri rozpade východného bloku o.i.,že cieľom je spolupráca.Žiaľ,boli to len slová.
Skutočným cieľom bolo ovládnutie východného bloku,zničenie jeho konkurenčného potenciálu a riadenie podľa potrieb nadnárodných záujmových skupín.O spoluprácu s Ruskom sa nesnažil vôbec nikto.Každý sa tváril,že Kremeľ a jeho názor nie je podstatný.Buď sa prispôsobia,alebo majú smolu.
A tak má dnes Slovensko suseda,ktorý je už reálne v štádiu rozpadu a prakticky aj v situácii,neveľmi vzdialenej od občianskej vojny alebo vojnového konfliktu.
A vinníkmi sme všetci.My preto,že sme tlieskali politike obojakosti a Kremeľ preto,že našu dvojtvárnosť využil.
Kocky boli hodené a sankcie,zavedené na základe úmyselnej provokácie nič nezmenia,ale môžu mnohé zhoršiť.Naozaj veríme naivnej predstave,že sa Putin jedného rána zobudil a povedal si – dnes uznám odštiepenecké republiky ? A prečo sa nepýtame na stále nevyšetrený zločin v Odese ? Prečo sa nepýtame na dlhoročnú diskrimináciu ruskej menšiny na Pobaltí ? Kde sů tie naše (euròpske) idey o právach menšín ?
Pri pohľade na servilné vystupovanie slovenskej diplomacie a absurdný meter prezidentského paláca sa nedá veriť v ůprimnosť a zmenu k lepšiemu.Skôr naopak.
Ak platia pravidlá výberovo,vedie to vždy len k zbytočným a často neriešiteľným problémom.Ak niekto nahlas kričí o porušovaní ľudských a občianskych práv v Bielorusku,mal by vrieskať pri tom istom na Pobaltí.Minsk nie je členom EÚ,ale krajiny Pobaltia áno.
Súčasná Ukrajina a jej problémy sú následkom,nie príčinou.Chceme mier a spoluprácu v Európe ? Bez Ruska to nebude.