Komunisti musia mať dnes radosť.Nebolo potrebné ani polstoročie a už sa ich praktiky vracajú do reality.A niektoré boli oprášené oveľa skôr.
Bolože to pobůrenia,keď niekoho a niekto sledoval,odpočúval prípadne postihol za verejne prezentovaný názor,pričom dôkazné bremeno (neviny) spočívalo na žalovanej strane.A ajhľa,dnes to začína byť úplne bežný jav – nepáči sa,hodia po ňom lajno a šup,šup … čo tam po nejakej ústavnej listine,vypnúť a hotovo.
Ináč,je to rokmi zavedená prax u “demokratov”.Nedávno známeho odpojila istá spoločnosť,lebo jeden klient sa sťažoval … a keď známy žiadal o preukázanie tvrdenia a vysvetlenie,na akom základe bol postihnutý,odpoveďou bolo … ticho.Ktože to našich politických dezolátov asi naučil.
Ešte viac ma pobavila partia nedoučených mliečniakov,hrdo podporovaná kadejakými mimovládnymi organizáciami,ktorí ešte nič v živote nedokázali,niektorí ešte ani štúdium neskončili,ale už sa stihli hrdo pasovať za svedomie národa …
A tak moja oprávnená otázka znie – akým prínosom pre slovenskú ekonomiku je záplava absolventov politológie a medzinárodných vzťahov ? Predpokladám,že v čase hospodárskej krízy nakŕmia národ svojimi sprostými rečami.A len na okraj – na sedenie za pokladňou v hypermarkete,alebo dokladanie zeleniny univerzitu nepotrebujú.
Ostatne,nebyť pseudoodborov na univerzitách,väčšina by nemala nádej na akademický titul ani vo forme obrázka.
Eštebácke praktiky naplno ožili.Asi boli len odložené do kúta pre strýčka Príhodu.A možno ak ten sa krúti ako had,keď vidí ten úžasný pokrok.Za totality chodili na univerzity privilegovaní,alebo skutočne vynikajúci študenti,dnes hocikto (s peniazmi vo vačku) a prioritu majú vyznávači rektálneho aplinizmu.