Koľko máš peňazí,toľko máš práv … povedal kedysi v 90.rokoch jeden známy advokát.
A hovoril sa aj iný “vtip”,ako prišiel istý obvinený z podvodu za kamarátom právnikom a pýtal sa,čo sa dá robiť.Právnik sa ho opýtal,aká je škoda,ktorú mu dávajú za vinu.Tristotisíc korún,znela odpoveď.Právnik pokrčil plecami a prehodil
Tak sa priprav,pôjdeš do basy.Nešťastník vypleštil oči a opýtal sa – za desiatky alebo stovky miliónov sa dávajú podmienky a za pár stotisíc pójdem do basy ? Áno,odvetil právnik.Keby si mal milióny,dal by si zainteresovaným po jednom-dvoch a skončil by si oslobodený alebo s podmienkou.Milióny nemáš a niekto do basy ísť musí …
Nepochybujem,že uplatňovanie §363 poburuje nielen prokuratúru,ale aj novinárov.Tým skôr,že médiá slúžia všetkému,okrem pravdy a objektívnosti.Akosi mi však chýba odpoveď,prečo niekto siahne opakovane a pomerne často po §363.Môžeme sa pozerať na osoby obvinených,no realitou je,že len kariérny samovrah by tak často uplatňoval zmieňovaný paragraf,ak by existovali dôvody a dôkazy,ktoré by jeho rozhodnutia mohli vyvrátiť.Len hlupák by si namýšľal,že sa mu jeho prešľapy nevrátia ako bumerang,a Žilinka je všetko možné,ale hlupák určite nie je.
Ktosi povedal,že radšej tisíc vinných na slobode,ako jeden nevinný vo väzení
Svojho času mali v Japonsku väzňa,ktorého tesne po skončení vojny odsúdili na trest smrti a vyše tridsať rokov nemal žiadny minister odvahu,aby podpísal vykonanie trestu.Nakoniec väzňa prepustili niekedy po roku 1970.
Možno preto je pre úspešných vyšetrovateľov často najpodstatnejšou odpoveď na otázku – prečo.Ako povedal kedysi niekto iný,meno a tvár vraha,či miesto udalosti alebo použitá zbraň,to všetko je divadlo pre média a verejnosť.Podstata spočíva v príčine zločinu,ktorá môže neraz podraziť nohy mocným.
A tak si položme aj my otázku.Prečo niekto odovzdá spis,ktorý umožní uplatnenie §363 ?
Alebo,prečo médiá mlčia,keď si verejní funkcionári schvália právnu úpravu,ktorou môžu o svojom odvolaní rozhodnúť len oni sami (ak náhodou objavia svedomie) ?
Prečo médiá a verejnosť mlčia,keď nám v parlamente opakovane sedia samozvanci za politické strany,ktoré v čase volieb neexistovali ?
Prečo môže byť privilegovaným svedkom niekto,svedčiaci v desiatkach skutkov,o ktorých vedel a nekonal ? Aha,jasné.Mal strach (z toho,že mu váha úplatkov odtrhne ruku ?).
Alebo z iného súdka.Nepripadá vám zvrátené,že posledné mesiace odborná verejnosť diskutuje o možnom podmienečnom prepustení mnohonásobného vraha a mafiána na slobodu ? Prečo ? Alebo skôr – čo a na koho vie,a komu môže ešte po dlhých rokoch podkúriť ?
Slovensko je v právnej oblasti unikátom.Štátom,kde je možné všetko.Štátom,kde sa obchádzajú aj základné pravidlá,ak to niekomu vyhovuje.A obchádzajů všetci,ak majú možnosť.Klasickou ukážkou je špeciálna prokuratúra.Ak raz zákon hovorí jasne a bez pochybností o podmienkach pre kandidátov na prokurátora,majú sa rešpektovať a nie obchádzať,lebo “niekto”.Dvojtvárnosť sa v spravodlivosti vždy vypomstí a vráti ako bumerang.
Netreba kričať “lebo Žilinka” … pretože by sme museli kričať aj “lebo Lipšic”.Skôr by sme sa mali zamyslieť,kde začínajú všetky problémy.Nebudú to náhodou politické nominácie,navlečené do kabáta účelovosti,kde na ničom (okrem záujmov politických strán) nezáleží ?