Založ si blog

Papierový slon z Bruselu

Pred pár rokmi sme dostali k nahliadnutiu novú zmluvu od jedného z našich hlavných dodávateľov technológie. V sprievodnom liste bolo uvedené, že bez akceptovania novej zmluvy bude spolupráca ukončená, nakoľko náš dodávateľ sa stal vlastníkom jednej podobnej spoločnosti, ako je tá naša, a nie je v jeho záujme, aby obchodoval s konkurenciou na podmienok, ktoré by ho mohli znevýhodniť.

Podstatou novej zmluvy bolo zachovanie dodávok technológie, ak sa zaviažeme rešpektovať reguláciu konečnej ceny u koncového klienta – jednoduchou rečou povedané, ak budeme poskytovať služby za doporučenú cenu, ktorá by nás postavila na úroveň nášho dodávateľa … a tým vlastne by sme stratili jednu z mála výhod, na základe ktorých si nás klienti vyberali – teda výhodnejšiu cenu za porovnateľnú kvalitu služby. Čo by neskôr viedlo k ukončeniu činnosti v tejto oblasti, lebo náš konkurent by nás jednoducho preválcoval – keďže disponoval neporovnateľne väčším kapitálom.

Príbeh mal aj nejakú medzihru, ale na tú nie je priestor. Nepodpísali sme novú zmluvu, a spolupráca s naším dodávateľom bola ukončená. V prechodnom období dvoch rokov sme síce zaznamenali pokles príjmov, spôsobený hľadaním a výberom nového dodávateľa, čo nakoniec skončilo dohodou viacerých menších spoločností, podnikajúcich v tomto sektore, a spoločnou investíciou do vybavenia, umožňujúceho výrobu potrebnej technológie vo vlastnej réžii … teda bez závislosti na iných.

Náš bývalý dodávateľ síce naďalej pôsobí v našom sektore, ale nedokázal získať klientov tam, kde sme pôsobili za spolupráce s ním. Zachovali sme cenu, zachovali sme porovnateľnú kvalitu a klienti nám ostali verní. Jeho investícia síce nespôsobila stratu, ale ukázala sa ako zbytočná – príjmy pokryjú akurát výdavky, spojené s pôsobením v tejto oblasti, k rastu a tvorbe ziskov nedošlo … a tak nám pred časom zaslal ” výhodnú ” ponuku na vlastnú technológiu, ktorá mala obnoviť príjmy, stratené ukončením zmlúv o spolupráci …

Rusko je tretím najväčším obchodným partnerom EÚ. V roku 2012 bola ruská ekonomika vyhodnotená ako druhá finančne najstabilnejšia medzi krajinami G20. Hodnotenie sa vtedy objavilo o.i. aj v periodiku Financial Times.

Dnes je jasné, že protiruské sankcie škodia najviac krajinám únie. Presnejšie, škodia malým členským krajinám únie, ktoré sú tlačené Bruselom k tomu, aby ich dôsledne dodržiavali, pričom bohaté krajiny ako Nemecko či Francúzsko si zatiaľ budujú postavenie do budúcnosti, po ukončení sankcií. A obsadzujú aj zvyšky ruského trhu, kde mali svoje postavenie malé a slabšie krajiny východnej či strednej Európy.

Nikto nepopiera, že vyše 60% príjmov Ruska z exportu tvoria príjmy za dodávky plynu a ropy. Napokon, prečo by malo Rusko ignorovať tak stabilný zdroj príjmov, ako je predaj nerastných surovín, ktorými je jeho územie vskutku štedro obdarené. Rovnako nikto nepopiera, že pokles cien ropy na svetových trhoch spôsobil pád ruskej ekonomiky, a to v roku 2015 o 4,5%. Lenže, na najbližšie roky predpovedajú ekonómovia obnovenie rastu ruskej ekonomiky, a zároveň upozorňujú, že Rusko si pomaly a isto buduje sebestačnosť v niektorých oblastiach, čo bude mať negatívny dopad na európsku ekonomiku, presnejšie na krajiny EÚ. A rozvoj v tejto oblasti spôsobilo práve nepremyslené a hazardérsky koncipované protiruské embrago, pretože tu nikomu a nikdy nešlo o Krym, ten bol len vítanou zámienkou. Rusko sa od krachu v roku 1999 postupne postavilo na nohy, jeho zadĺženosť sa pohybuje okolo 14% HDP, o čom môžu skoro všetky krajiny únie len snívať. Či si to niekto chce alebo nechce pripustiť, Rusko dnes je ekonomickou veľmocou.

Komu teda prospieva protiruské embargo a kto ponesie jeho následky ?

Predovšetkým, ak si niekto myslí, že prospeje napríklad vývoju na Ukrajine, veľmi sa mýli. Rovnako sa mýlia tí, ktorí veria, že môžu Rusko prinútiť, aby svoje komodity, najmä však plyn – dodávalo do Európy aj po roku 2025 cez územie Ukrajiny. Na výstavbe Nordstreamu II má najväčší záujem nie Rusko, ale Nemecko, a v pozadí stojaci bývalý nemecký kancelár G.Schroder. Ruský záujem na tejto výstavbe sa spája výhradne s negatívnou skúsenosťou, ktorá súvisí s praktikami Kyjeva – vydierať, neplatiť a v prípade potreby – kradnúť. Presnejšie okrádať európskych dodávateľov, keďže zmluvy sú postavené tak, že škodu vždy znáša – dodávateľ.

Pokiaľ niekto oslavuje rozhodnutie Spojených štátov, zrušiť embargo na vývoz ropy, mal by sa upokojiť. Predovšetkým to jasne dokazuje, aké je skutočné pozadie protiruských sankcií, ktorých jediným cieľom bolo oživiť čoraz viac zadĺženú americkú ekonomiku, presnejšie – aspoň načas oddialiť to nevyhnutné, čo sa blíži – koniec života na dlh, koniec neobmedzeného tlačenia nekrytej meny. Americké príjmy dnes stoja a padajú so zbrojárskym priemyslom, ak sa nepredávajú zbrane – Washington má problém. A zbrane sa môžu predávať len vtedy, ak je aj spotreba – teda vojny.

Čo napríklad tvorí európsky export do Ruska ?

O tom, akým spôsobom obchoduje s Ruskom svet, sa dá veľa dočítať … na protiruských sankciách sa nedá veľa získať, a len veľmi naivný človek verí, že môžu byť úspešné. V skutočnosti ich pokračovanie poškodzuje oveľa viac krajiny EÚ, než samotné Rusko. Sú ohrozené milióny pracovných miest v únii, a razantný pokles exportu do Ruska by znamenal doslova katastrofu pre krajiny, ako napríklad Slovensko. Pretože napríklad slovenská ekonomika je dokonale závislá na exporte, množstvo pracovných miest tvoria spoločnosti so sídlom mimo územia Slovenska. Ak by došlo k poklesu ich príjmov, dá sa očakávať, že pod nátlakom vlád domovských krajín budú rušiť prevádzky v zahraničí, aby zachovali domáce pracovné miesta. Nie je ťažké si predstaviť, čo by to znamenalo pre Slovensko. Nehovoriac o tom, že zmluvy o investíciách sú nastavené obvykle tak, aby investori platili minimum daní a poplatkov, a naopak získavali maximum zo slovenského štátneho rozpočtu vo forme rôznych investičných stimulov. Nie je teda ťažké, aby sme si predstavili, aké rezervy má na prípad núdze naša krajina – skoro žiadne.

Nemusí sa nám to páčiť, ale únia v súčasnej forme je papierovým slonom, ktorý neznamená pre porcelán žiadnu hrozbu. Navyše neslúži záujmom členských krajín, ale skoro výhradne (podobne aj NATO) záujmom Bieleho domu. Len idiot môže veriť, že Rusko sa bude nečinne prizerať, ako ho ekonomicko-vojenskou silou obkľučuje jeho údajný, európsky partner … pod taktovkou Washingtonu. Navyše je zjavné, že misia Ukrajina je už dávno prehratá, a čoskoro sa budú počítať len škody, ktoré spôsobila … a spôsobí.

EÚ má v súčasnosti toľko hospodárskych a politických problémov, že aj uzatvorenie akýchkoľvek zmlúv s Kyjevom (napriek nesúhlasu Ruska) bude v konečnom dôsledku vždy len prehrou. Ukrajinská ekonomika je vysoko zadĺžená, prevažná časť priemyslu je závislá na dodávkach surovín z Ruska. Členstvo Ukrajiny v štruktúrach únie je rovnakou fatamorgánou, ako členstvo Turecka … no s jedným, a veľmi vážnym rozdielom. Ukrajinci nie sú veľmi tolerantným národom (ako napríklad Slováci a Česi), a nedá sa veľmi rátať, že prejdú mlčaním zistenie skutočnej pravdy – teda fakt, že sú len nástrojom proti Moskve, a ich členstvo v štruktúrach únie je behom na dlhé, veľmi dlhé roky. Tak, ako boli vyprovokovaní k protestom proti vláde Janukovyča, veľmi ľahko sa vzbúria proti komukoľvek, vrátane Bruselu. Hlavne vtedy, keď pochopia, že otvorenie pracovných trhov v ostatných krajinách únie bude na dlhé roky len snom, ktorý sa nenaplní. A nie je ťažké si predstaviť rozsah nepokojov, ktoré by mohli vzniknúť …

Bitka o Ukrajinu je v skutočnosti konfliktom, ktorý nechce nikto vyhrať. Ani Kremeľ, a už vôbec nie Brusel … jediný, kto by mohol niečo získať, je Washington. Miesto na novú, európsku základňu … namierenú nielen proti Rusku, ako si mnohí naivne namýšľajú. Pretože v Bielom dome sa priatelia veľmi rýchlo menia na nepriateľov, ak sa to hodí obyvateľom Bieleho domu. Veľa by o tom vedel povedať nielen S.Husajn.

Kremeľ sa uspokojí, ak získa záruky, že Ukrajina neskončí vo vojenskom pakte – teda NATO. Ale, aj napriek svojej rétorike, sa rozhodne nebude biť o tú pochybnú česť, aby ďalšie roky ťahal na krku mlynský kameň v podobe Kyjeva – teda ho neobmedzene financoval za fiktívne priateľstvo a spoluprácu. Tie časy skončili s nástupom neofašistickej vlády v Kyjeve. Brusel chce na Ukrajine obmedziť ruský vplyv, ale tak, aby ho to stálo čo najmenej. Kyjev túži po členstve v únii, a samozrejme aj NATO, pričom v éteri padajú slová – Európa nás potrebuje, je to otázka krátkeho času … a podobne. Musia padať, pretože súčasná vláda sa otriasa v základoch, popularita rýchlo klesá a už nepomáhajú ani bombastické vyhlásenia, ako Kyjev oplatí ruské opatrenia v ekonomike.

Obchod je tvrdý šport … zbytočne na obchodníka vybľakujete, že si od neho nič nekúpite, ak obchodník vie, že – nemáte peniaze.

A v pozadí tejto búrky (v štamperlíku) navyše stojí Čína, ktorá môže významne zamiešať karty, a spôsobiť krajinám únie nemalé problémy. Jej predstavitelia sa vôbec netaja tým, že sú schopní odoberať od Ruska jeho ročnú produkciu plynu a ropy, a rovnako sa netaja tým, že by sa veľmi radi stali strategickým partnerom nielen Kremľa … ale aj Európy. Zdroje sa rôznia v tom, či Európa dováža z Ruska tretinu alebo štvrtinu ročnej spotreby zemného plynu, ale v jednom sú zajedno – výpadok ruských dodávok by Európa nebola schopná nahradiť nijakým spôsobom … a pokiaľ by aj využila ponuky alternatívnych dodávateľov, prudko by sa to odrazilo na raste cien za energie. A je ťažké odhadnúť, čo by bolo horšie – čínsky alebo ruský opasok, v aj tak sa rozpadajúcich nohaviciach.

Trestať Rusko za pričlenenie Krymu by malo zmysel len vtedy, ak by sa rovnako postupovalo vo všetkých prípadoch – lenže, to by znamenalo trestať napríklad Izrael za Golanské výšiny … USA či Veľkú Britániu za vojnu v Iraku … Nemecko, Poľsko či Francúzsko za obchádzanie pravidiel únie, protiruských sankcií (za ktoré najviac brojili) … Turecko za genocídu Kurdov … USA za nelegálne väznenie a mučenie na Guantanáme …

Je to reálne ? Nie je … navyše, status Krymu sa nikdy nezmení, a vôbec to nesúvisí s postojom Ruska. Treba ísť na Krym, poprechádzať sa medzi ľuďmi, porozprávať a potom pochopíte … pravdu, ktorú naše, údajne demokratické a slobodné médiá, nemôžu priznať. Sami obyvatelia Krymu si nevedia predstaviť, že by sa vrátili pod kuratelu Kyjeva, a už vôbec nie po tom, ako im prerušili dodávky energií, či ich skúšali vydierať inými spôsobmi.

O Rusku existuje veľa zdrojov … treba ich prečítať a snažiť sa pochopiť … pretože Rusko nie je Putin, ale pre Putina je Rusko – všetkým … nech sa ruskou minulosťou vlečie čokoľvek, bez Ruska nebola Európa nikdy pokojná … a Rusko do nej patrí,, aj napriek rozloženiu svojho územia.

 

Niektoré zdroje :

1/ Dopad ruských sankcií na európske krajiny

2/ Kto profituje z ruských sankcií na dovoz potravín z EÚ (tento zdroj veľmi nemusím, ale aj on odzrkadľuje vývoj)

3/ Rozvoj obchodných vzťahov Ruska a Číny

4/ Šanghajská organizácia pre spoluprácu

5/ Rozširovanie čínsko-ruskej bezpečnostnej zóny

6/ Dopady protiruských sankcií na Fínsko

 

Agresívna ruská veľmoc 5. – Priniesli sme vám pokrok a civilizáciu

22.09.2017

Vojak s epoletami generála hľadí na bojisko, priam preplnené nehybnými telami. Hlavou mu víria rôzne myšlienky ... a nevie pochopiť obraz, ktorý pred sebou vidí. Máme prevahu zbraní i mužstva viac »

Agresívna ruská veľmoc 4. – Nevyháňaj čerta diablom

21.09.2017

V zle osvetlenej kancelárii sedí muž s hlavou v dlaniach. Ubehli vyše dva roky od začatia vojny, priveľmi si uvedomuje desivú pravdu - vojnu nie je možné vyhrať. Nie, ak ... Na stole ležia pred viac »

Agresívna ruská veľmoc 3 – Znovuzrodenie poľského štátu

20.09.2017

Preskočíme obdobie, v ktorom definitívne zanikla poľsko-litovská únia, a krátko navštívime časy po skončení 1.svetovej vojny, ktorá skončila pre Nemecko potupným mierom, podpísaným 28.júna viac »

Emmanuel Macron, práca

Macron podpísal kontroverznú reformu pracovného práva, Francúzi sa búria

22.09.2017 22:06

Francúzsky prezident Emmanuel Macron považuje zmeny v pracovnom práve za hlboké, ale nevyhnutné pre ekonomiku a spoločnosť.

Rizman

Hovorcom roka 2017 je Juraj Rizman z Via Iuris

22.09.2017 21:25

Hovorcami roka 2017 sa v kategóriách štátna správa, komerčný sektor a samospráva stali v minulosti už ocenení hovorcovia Boris Chmel, Tomáš Kráľ a Marek Tettinger.

EÚ, Lýbia, migranti, more

Grécky súd rozhodol, že migrantov, ktorým zamietli azyl, môžu vrátiť do Turecka

22.09.2017 20:28

Rozhodnutie gréckeho Najvyššieho súdu sa týka dvoch Sýrčanov, ktorí nesúhlasili s deportáciou do Turecka po tom, ako im žiadosť o azyl v Grécku zamietli.

snem, Smer

Rozruch medzi straníkmi Smeru v Nitrianskom okrese

22.09.2017 18:38

V regionálnych štruktúrach Smeru je rušno. Z miestnej organizácie v Rišňovciach v okrese Nitra chce odísť 22 straníkov. Krajskí a okresní funkcionári s nimi ešte plánujú rokovať.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,404
Celková čítanosť: 2875316x
Priemerná čítanosť článkov: 2048x

Autor blogu