Založ si blog

Darujme si lásku a úctu k národu . .. a vlasti

Slovenský národ stáročia sníval o vlastnom štáte … o krajine, kde by mohol samostatne rozhodovať o svojom osude a nemusel by hľadieť na želania cudzieho pána. Keď svoj štát konečne dostal, dokázal svoj sen napĺňať … jedenásť rokov, kým sa opäť stal závislým na želaniach cudzích pánov – tentoraz dobrovoľne.

Bol som už študentom na strednej škole, keď mi jeden spolužiak povedal, že u nich doma sa nikdy Vianoce neslávia, pretože ich pokladajú za sviatky tmárov. Tmármi sme boli pre neho vlastne všetci, čo sme ráno nevstávali a večer nezaspávali s láskou ku strane jedinej na perách. Čoskoro po skončení školy sa doba zmenila, a raz som ho stretol na polnočnej omši – medzi tmármi, ako svojho času volal ľudí, ktorí mali iné presvedčenie, než on. Vieš, treba sa vedieť prispôsobiť, povedal mi vtedy.

Spomenul som si na neho v týchto dňoch, pretože často vidím, ako sa mnohí prispôsobujú komukoľvek a čomukoľvek. Použivajú vzletné slová, v snahe očariť počúvajúcich a ukázať, ako idú s dobou. Mnohí z týchto ľudí ma označujú za tmára aj dnes, pretože si často dovoľujem niečo, čo je pre nich nepredstaviteľné a neodpustiteľné – dovoľujem si nad vecami uvažovať, mať svoj názor a často za ním stáť aj vtedy, keď je z pohľadu ostatných mylný. Niektorí ma volajú nacionalistom, pretože pravidelne volám po tom, čo pokladám za úplne prirodzené – po úcte k vlastnému národu a štátu, vyjadrenej tým, že ich záujmy postavíme na najvyššie miesto, a dáme im prednosť aj vtedy, keď sa to “ našim partnerom a spojencom “ nepáči.

Pretože za partnera a spojenca považujem len toho, kto rešpektuje moje právo na nezávislé rozhodovanie a moje právo – nesúhlasiť. Akceptuje, že moje nie znamená skutočne nie a nesnaží sa ma prinútiť, aby sa zmenilo na – áno.

Nič mi tak na Slovensku nechýba, ako láska k národu a úcta k vlasti. Nič mi tak na Slovensku nechýba, ako hrdosť na naše korene a dejiny. Nič vo mne nevyvolá viac sklamania, než konštatovanie Slováka – som Európan.  Prešiel som kus sveta, ale nikde som nevidel ľudí, ktorí sa tak ľahko vzdávali svojej identity, ako to mnohí z nás robia denne, a dokonca sa ešte tým hrdia. Nestretol som Nemca, Švajčiara, Francúza, Taliana … ktorí by povedali – sme Európania. Vždy sa hrdo hlásili k svojmu pôvodu a predkom, a k svojej vlasti. A robia to aj dnes … aspoň tí, s ktorými som v občasnom kontakte. Európa je pre nich kontinentom, na ktorom sa rozkladá územie ich štátu. Nič viac, nič menej.

Iste, vytvorenie identity a pocitu hrdosti na to, kým sme a kde žijeme, predsa len trvá nejaký čas. Samostatné Slovensko má príliš krátku históriu, no história nášho národa je bohatá a trvá z pohľadu ľudského života veky. Napriek stáročiam, ktoré náš národ prežil ako súčasť iných štátnych celkov, máme svoju kultúru, máme osobnosti – na ktoré je hodno spomínať, máme dejinné udalosti – na ktoré môžeme byť právom hrdí. A máme aj zlé spomienky a udalosti, na ktoré by sme najradšej zabudli … ale to je súčasť života, a má ich každý, nielen my.

Nie je hanbou robiť chyby, hanbou je ich opakovať a nepoučiť sa z nich

Hanbou je przniť vlastnú kultúru a históriu pre nejaký márnivý pocit modernosti. Hanbou je vzdať sa toho, čím sme – pre nejaký kratučko opojný pocit z toho, že sme tým, čím sme vlastne nikdy neboli a nebudeme. Nemôžeme byť súčasťou niečoho, čo preukázateľne neexistuje. Pretože tak, ako slovenský národ preukázateľne existuje dlhé stáročia, európsky národ nikdy – neexistoval.

Vianoce … v čase môjho detstva sa im hovorilo sviatky pokoja a mieru. Sviatky, počas ktorých sa stretávali často rozdelené a rozvadené rodiny pri jednom stole. Sviatky, počas ktorých aj znesvárené národy vedeli odložiť zbrane a dať priechod pokoju a mieru. Sviatky, ktoré každý videl inak, ale napriek tomu sa väčšina na ich príchod tešila s úprimnou radosťou v srdci. Hoci pre mnohých boli aj časom bolestných spomienok na tých, s ktorými už nemôžu byť.

Skúsme vrátiť sviatkom pokoja a mieru ich čestné miesto v našich životoch. Skúsme si dať ten najväčší dar, ktorý sa nedá kúpiť ani predať – dar lásky a úcty k národu, vlasti a všetkému, čo tieto slová znamenajú. Skúsme byť sami sebou, vážiť si každý deň našich krátkych životov. Pokúsme sa postaviť na piedestál našich hodnôt to, čo je skutočne najcennejšie. Zahoďme strach, pochádzajúci z falošného priateľstva a presvedčenia, že ak nevyhovieme našim priateľom a spojencom – nebudeme mať žiadnych priateľov a spojencov. Kto je naším skutočným priateľom a spojencom, rešpektuje naše názory a postoje … rešpektuje aj to, že nemusíme sa v nich zhodnúť.

Nenechajme sa vydierať falošným pocitom solidarity k tým, ktorých nepoznáme a neobchádzajme potreby tých, ktorých poznáme, vieme o ich utrpení a naozaj im môžeme pomôcť. Zamyslime sa nad tým, koľko ľudí na Slovensku potrebuje našu pomoc a solidaritu … a hľadajme spôsoby, ako im pomôcť. Dať na prvé miesto pomoc vlastnému koreňu či vlastnej krvi, to nie je otázka diskriminácie, ale skôr poznanie reality života – nemôžeme pomôcť všetkým, ale je našou nepísanou povinnosťou pomáhať najprv – vlastným. Urobiť všetko preto, aby bol život trpiacich iný, aspoň o kúsok lepší a šťastnejší.

Ktosi sa ma raz opýtal – prečo nepožívame vo svete úctu, ktorá by nám mala prináležať ? Vtedy som mu odpovedal – ako si ťa môže niekto ctiť, keď ty sám si seba nevážiš ?

Dajme v našich životoch miesto skutočným hodnotám … zanechajme po sebe niečo, za čo sa budúce generácie nebudú hanbiť, ale naopak – budú na svojich predkov hrdé. A skúsme sa zamyslieť aj nad tým, prečo nevznikajú diela o našich osobnostiach, ktoré by ich priblížili národu … a prečo vznikajú diela o tom, čo pre náš národ nielen nemá žiadnu hodnotu, ale často jeho budúcnosť ohrozuje …

Hovorí sa, že človek si najmenej váži to, čo pokladá za prirodzené – mier, slobodu, príslušnosť k národu … skúsme sa zamyslieť nad tým, aby sme neskôr neľutovali … a neplakali za tým, čo sme mali, ale sme sa toho tak ľahkovážne – vzdali.

Želám všetkým pokojné a šťastné prežitie vianočných sviatkov …

Smutný (odsúdený) hrdina

25.09.2018

Štipka zamyslenia delila F.Rybaniča medzi postavením hrdinu súčasnosti a (neprávoplatne) odsúdeného páchateľa protizákonného skutku. Škoda ... V prvom rade musím vyjadrit pochybnosť, že viac »

Kauza A. Danko . ..

24.09.2018

Je celkom pochopiteľné, že nielen A.Danko je tŕňom v oku protislovensky orientovaných médií, ktoré pravidelne podriaďujú slovenské záujmy potrebám a žiadostiam rôznych amerických či bruselských viac »

SaS pri moci ? . .. až sa budú snehuliaci v pekle opaľovať

23.09.2018

Verím štatistikám, ktoré si sám vytvorím ... zásada R.Sulíka. Posledné slovo by sa skôr dalo vymeniť za výraz “vymyslím”, ale na tom veľmi nezáleží. Slovami šéfa liberálov stúpla viac »

vláda SR

Novou šéfkou finančnej správy bude Lenka Wittenbergerová

26.09.2018 13:25

Nahradí doterajšieho prezidenta Františka Imreczeho, ktorý minulý týždeň oznámil, že odíde zo svojej funkcie.

pellegrini

Vláda odobrila zmeny pri výbere policajného prezidenta

26.09.2018 13:14

Funkčné obdobie šéfa polície má byť štvorročné, pričom sa o funkciu môže uchádzať ešte jedenkrát.

Italy Storm

Silná jesenná búrka spôsobila prerušenie lodnej dopravy v Grécku

26.09.2018 13:00

Hasiči museli iba v metropole Atény zasahovať 55-krát, aby odstránili vyvrátené stromy.

Devínska Kobyla

Devínska Kobyla ako hospodársky les? Absurdné, tvrdia ochranári

26.09.2018 13:00

S výrubmi stromov akoby sa roztrhlo vrece. Najnovšie má rúbanie hroziť aj bratislavskej Devínskej Kobyle, ktorá územne patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.