Založ si blog

Klubové dinosaury dnešnej doby

Dá sa súhlasiť s názorom, že súčasná politika predstaviteľov Maďarska a Poľska je zvláštna a často pre mnohých aj nepochopiteľná. Možno to vyplýva z neznalosti minulosti oboch štátov, či skôr národov. Alebo strachu, že sa aj iným otvoria oči a konečne pochopia, že nemusí byť nevyhnutne priateľom ten, kto sa usmieva a podáva ruku …

Dnes sa už nedá pochybovať o tom, že európska politika je plne v područí záujmov Washingtonu, a mnohí sa už neskryte chystajú na budúci konflikt s Ruskom, ktorý určite nebude založený na ekonomickom vydieraní, ako je tomu dnes. Ak niekto hovorí o ruskom rinčaní zbraňami, neželanou realitou je, že najviac rinčí zbraňami a provokuje NATO. A predstavitelia Maďarska a Poľska si až príliš jasne spomínajú, ako skončila väčšina konfliktov s Moskvou, a kto vždy doplatil na imperiálnu politiku veľmocí – či už sa jednalo o plány Londýna, Paríža, Berlína alebo kohokoľvek iného.

Sotva môže niekto pochybovať, že Poliaci priam bytostne túžia po odplate za príkoria z minulosti, ktorých sa im najmä zo strany Ruska dostalo plnými prehrštiami. No uvedomujú si aj reálny potenciál, ktorým disponuje Moskva a pomaly začínajú chápať, kam môže viesť konfrontačná politika Bruselu či Washingtonu, založená na prispôsobovaní pravidiel podľa aktuálnej potreby. Začínajú chápať, že by sa neskôr mohli ocitnúť v pozícii bývalej ČSR, ktorú Paríž a Londýn bez škrupulí predali Hitlerovi … hoci sa nedá zabudnúť, že sa vtedy chcela priživiť aj Varšava. V každom prípade začínajú poľské politické špičky chápať, že pre Brusel, Londýn, Paríž či Washington môžu byť vítanými pomocníkmi, ale sotva rovnocennými partnermi.

Maďarsko, či skôr V.Orbán sa dostalo k podobnému záveru oveľa skôr. Po krachu sna o Veľkom Maďarsku, čiže rozpade nádejí na územné zisky (či už v súvislosti so Slovenskom alebo Rumunskom) zistila Budapešť, že jedinou úlohou vo veľmocenskej hre je – mlčať, poslúchať a slúžiť. A to rozhodne nevonia mentalite národa, žijúceho v našom susedstve.

Nehovoriac o tom, že v maďarskej politike vládne pragmatizmus, teda spolupráca s tým, kto môže najviac ponúknuť. A Brusel môže ponúknuť málo, alebo skoro vôbec nič – presnejšie, ponúka len účasť na riešení problémov, ktoré spôsobili veľmoci a solidárne majú riešiť tí, čo s nimi nemajú nič spoločné. Očakávať od Budapešti, že bude platiť cudzie dlhy a mlčať – to je presne to isté, ako sa snažiť odučiť koňa žrať, alebo sa pokúšať urobiť z tigra – vegetariána. Budapešť si príliš uvedomuje, že najviac prospechu jej dnes prinesie ústretová politika voči Kremľu, a podľa toho sa aj správa. Navyše vystupovanie hlavného bruselského „slona v porceláne“ M.Schultza len potvrdzuje Budapešti správnosť jej politiky. Iste, zahraničné médiá sú pravidelne „zaplavené“ informáciami o „mohutných“ protestoch proti vláde V.Orbána, ale realitou ostáva, že účasť na demonštráciách sa obvykle pohybuje na hranici desať-dvadsaťtisíc ľudí, čo sa rozhodne nedá označiť za – hnutie národného odporu – ako by niektorí radi napísali, alebo tvrdili.

Ale späť k politickým klubom súčasnosti. Klub V4 je rovnakým dinosaurom, akým je dnes aj EÚ. Spoločný záujem sa sleduje len ojedinele, ba dalo by sa povedať, že v ani jednom klube nejde o naplnenie spoločných záujmov, ale skôr o všetko možné i nemožné v prospech malých záujmových skupín. Preto ani jeden z klubov nefunguje podľa pôvodnej myšlienky, a už vôbec nie v prospech národov členských krajín. Iste, rôzne politické kreatúry a ich poskokovia tvrdia, že bez únie nie je možné prežiť – asi nebude náhoda, že niektorí z nich patrili kedysi medzi nomenklatúrne kádre a vykrikovali úplne rovnaké slová, len s mierne pozmeneným obsahom – súvisiace s bývalým ZSSR, a druhá skupina fanatických stúpencov spolkov bez pravidiel sa často grupuje spomedzi ľudí, ktorí sú priam bytostne odkázaní na plnenie úloh v háve – poslíčka. Ak by nemohli slúžiť, asi by najskôr žobrali niekde pri rohu svätostánku, pretože ich intelektuálna výbava priamo vylučuje obživu poctivou prácou.

Niet divu, že súčasná politika Budapešti a Varšavy nevonia podobným pobehajom, však im musí behať po chrbte mráz pri predstave obživy vlastnými silami.

Chlapci – ďakujeme . . . .

20.02.2018

Dalo by sa napísať veľa, ale ako sa hovorí - kde nič nie je, tam ani rožkatý nechodí. A musíme objektívne priznať, že nad Ruskom sme vyhrali zásluhou podcenenia zo strany súpera a potom už viac »

Právny štát podľa magistra Táraja . . .

18.02.2018

Vinný je ten, kto sa mi nepáči. Koho mám rád, ten nemôže byť vinný ani vtedy, ak o jeho vine rozhodli súdy ... výrok súdu platí len vtedy, ak mi to vyhovuje. Ak mi to nevyhovuje, súd bol viac »

Kto nectí ženy – nie je chlap . ..

17.02.2018

... áno, nie je to náhoda. Ale keď sa niekto vydáva za intelektuálnu elitu spoločnosti, a pritom sa k ženám správa ako chrapúň, nie je chlap, ale - slaboch a darebák. Môžeme nesúhlasiť, viac »

Afrín Sýria Kurdi Turecko

Sýrske provládne sily sa krátko po vstupe do Afrínu museli stiahnuť, tvrdia Turci

20.02.2018 20:08

Hovorca Núrí Mahmúd tiež povedal, že provládne sily prichádzajú na pozvanie YPG, aby sa zapojili do obrany Afrínu a priľahlej štátnej hranice pred "nespravodlivou inváziou" z Turecka.

porošenko

Porošenko podpísal zákon o oblastiach podporovaných Ruskom

20.02.2018 20:04

Konflikt na východe Ukrajiny vypukol po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov, a od apríla 2014 si už vyžiadal vyše 10 000 ľudských životov.

Anton Hrnko

Hrnko a Blanár kritizujú dvojjazyčné tabule a značky, Hrnko aj samotný Most-Híd

20.02.2018 20:00

Dvojjazyčné tabule a dopravné značky, s ktorými prichádza minister dopravy Árpád Érsek z Mosta-Híd, sú zbytočné.

Bratislava Parlament Schôdza andrej danko

Národniari nechcú Žitňanskej uhnúť

20.02.2018 20:00

Koaliční partneri SNS a Most-Híd si v posledných dňoch nevedia prísť na meno. Spory majú hneď dva. Jeden sa týka dopravných značiek v maďarčine a druhým sú menej prísne tresty pre občasných užívateľov drog.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,584
Celková čítanosť: 3318788x
Priemerná čítanosť článkov: 2095x

Autor blogu