O Slovensku

Firma A zamestnáva sto ľudí, pravidelne im vypláca mzdy, prispieva aj na ich vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, a hoci jej v dôsledku poklesu klientov (kríza) klesajú aj zisky, udržiava štandard svojich zamestnancov a neprepúšťa, ani neznižuje platy.

Firma B zamestnáva tiež sto ľudí. Platí im minimálnu mzdu, väčšina pracuje na živnosti (bez práva na určenie ceny vlastnej práce), neprispieva na žiadne aktivity a vzdelanie pracovníkov, a jej zisky každoročne rastú. Pravidelne obnovuje autopark vyšších manažérov, stavia luxusné sídla, a pokiaľ dôjde k poklesu príjmov (kríza) – tak zníži stavy zamestnancov, alebo poklesnú ich príjmy na základe „vzájomnej“ dohody.

Ktorá firma je úspešnejšia ? Z hľadiska odborných časopisov, ktoré sú často prerastené odborníkmi, čo v živote nevideli reálnu ekonomiku, dostáva ocenenia firma B. Z hľadiska perspektívy je však úspešnejšia firma A, pretože sa dá predpokladať nielen rast ziskov, ale aj udržanie kvalitných pracovníkov, rast ich vzdelania a v dôsledku toho vyššia výkonnosť firmy, spojená s minimálnou fluktuáciou. Navyše – firmy typu A skoro nikdy nepožadujú príspevky zo štátnej pokladne, no firmy typu B sú na to bytostne odkázané, keďže majú vysokú fluktuáciu pracovníkov a v dôsledku toho aj zvýšené náklady na ich zapracovanie do výroby/systému.

Dlhé roky som pracoval v zahraničí. Slovenské praktiky – zdieranie zamestnancov, nepravidelné výplaty, ponižovanie a pod. sa nikde netolerujú. Ak o niekom zistia obchodní partneri, že pripúšťa podobné praktiky, alebo dokonca ich podporuje, jeho spoločenský status klesá. A pociťuje to rôznymi spôsobmi – od chýbajúcich pozvaní na rôzne spoločenské podujatia (čo sa dá prežiť) po stratu klientov, ktorým na vlastnej povesti a povesti partnerov záleží. (a to sa ťažko prehĺta) Napríklad prevádzkovatelia rôznych hypermarketov sú doslova spoločenským odpadom.

Všade, kde som pracoval, mal zamestnávateľ etický kódex. Začínalo to formou výberu a prijatia zamestnanca, pokračovalo komplexným zhodnotením jeho schopností a naplánovaním jeho budúceho vzdelávania a kariérneho postupu. O každom benefite vedel pracovník všetko, Presne to bolo zakotvené v zmluve a všetko sa dodržiavalo ako zákon. Presné termíny vyplácania mzdy, odmien, školení, a iných záležitostí – všetko sedelo na milimeter. Súčasťou kódexu bolo napríklad aj firemné oblečenie, či účasť na rôznych firemných akciách. Každý vedúci poznal svojich pracovníkov, ich rodiny a prípadné problémy. Keď som ochorel a bol nútený ostať v domácom liečení, na druhý deň ma kontaktoval nadriadený s ponukou pomoci – ak by bola potrebná. Neboli sme kamaráti, ale navzájom sme si prejavovali úctu. (niečo, čo Slováci nepoznajú)

Keď začala kríza, firme klesali príjmy. A teda aj zisky. Konkurenčné spoločnosti najprv okliešťovali benefity, potom siahli na mzdy a nakoniec začali prepúšťať. Firma, ktorú spomínam, sa zachovala úplne inak – urobil sa audit majetku, a na jeho základe sa prijali opatrenia. Lenže – hoci istý čas bolo veľmi zle, na pracovníkov a ich benefity sa nesiahalo. A to i napriek tomu, že akcionári nemali istý čas dividendy. Šomrali, ale argumenty vedenia pochopili – bolo lepšie udržať kvalitných zamestnancov a vzdať sa dividendov, ako ich prepustiť a neskôr znášať zvýšené výdavky na výchovu nových. 

Odchádzal som z tejto firmy v čase, keď do nej vstupoval nový akcionár. Všetky náležitosti mi boli vyplatené podľa dohody, dodnes dostávam pozvánky na rôzne podujatia, gratulácie k sviatkom a podobne. Dodnes patrím medzi nich, hoci tam už nepracujem. A táto firma je pre mňa synonymom úspechu, hoci v súčasnej dobe má množstvo problémov. Ale viem, že na zamestnancov sa stále nesiaha – sú rodinným striebrom firmy. V dobrom i zlom …

Slovenské banky vykázali v minulom roku rast ziskov. Sú to úspešné firmy ? Podľa mňa nie, lebo ich klienti vykazujú straty, keďže poplatky za služby bánk sú oveľa vyššie, ako príjmy klientov zo vkladov. Ba, neraz sú v strate, lebo úroky nepokryjú ani infláciu. Sú to úspešné firmy ? Podľa mňa nie, keďže ich rast zisku je spojený so stratami klienta.