O Slovensku

Nadávanie na socializmus a komunistov sa stalo módou. Málokto si uvedomuje, že bez reálneho a objektívneho pohľadu na minulosť sa nedá dosiahnuť pokrok a lepšia budúcnosť. A skoro nikto neuvažuje nad tým, že zúrivým pľuvaním na socializmus a ľudí, ktorí v ňom žili, pľuje zároveň aj na vlastných predkov – otcov, dedov, mamy či babky. Tí na rozdiel od nás verili, že môže byť spoločnosť, kde si ľudia prejavujú úctu, kde neexistujú bedári a chudoba – kde má každý to, čo pre pokojný a šťastný život potrebuje.

Nehanbím sa za to, že som prešiel rôznymi mládežníckymi organizáciami a bol iskričkou, či pionierom. Nehanbím sa ani za to, že som chodil do pionierskych táborov, dopisoval si s kamarátkou v ZSSR. Nepociťujem ani rozpaky pri spomínaní na detstvo, ktoré dodnes označujem za krásne, hoci neraz veľmi ťažké. Doba bola taká, aká bola a nemá zmysel, aby som sám seba bičoval za to, že som bol členom nejakých organizácií – pre mňa je podstatné, že som pre kariérny postup nekráčal po ľudských troskách – a obetiach arogancie, ako to robia dnešné „demokratické“ elity.

Ak som si otvoril ústa na štátostranu vtedy, a otvorím si ich na vplyvných ľudí dnes – výsledok je rovnaký. V oboch prípadoch využijú svoju moc a beztrestne sa pomstia – taká je realita minulosti i súčasnosti. V minulosti sme mali jednu stranu, preplnenú kariéristami, ale na druhej strane aj ľuďmi, ktorí v danú myšlienku verili. Dnes máme desiatky strán, preplnené ľuďmi, ktorí veria v ľahšiu kariéru a rýchlejšie zbohatnutie, ak budú členmi niečoho. Je to paradoxné, ale najviac úprimne veriacich v nejakú myšlienku nájdeme u – KSS. Prečo ? Nemajú žiadnu šancu na účasť vo vláde, teda pri koryte. Takže všetka svoloč odtiaľ už dávno utiekla.

Pri pohľade na ekonomiku Slovenska a konkrétne príjmovú stránku rozpočtu za posledných dvadsať rokov vidím len jedno – drvivá väčšina príjmov pochádza z výpredaja majetku štátu. Potom sú nejaké drobné od sotva prežívajúcich chudákov … a ďalej nič. Investori dane neplatia, a ak aj áno, obvykle im na tieto výdavky prispejú zamestnanci – pre ktorých štát kupuje za ich vlastné peniaze prácu. Nuž, tí komunisti museli byť naozaj poriadne neschopní, keď po sebe zanechali majetok, ktorého výpredaj živí krajinu už dve desaťročia. Otázkou je, čo nás bude živiť vo chvíli, keď narazíme na holé steny prázdneho bytu – teda štát bez majetku. Možno budeme predávať vlastné orgány, aby sme nakŕmili deti … ktovie.

Ako dospievajúci som prešiel skoro celé Slovensko. Všade som videl obrobené polia, dymiace komíny tovární a ľudí, ktorým síce veľa vecí chýbalo, ale vedeli sa chovať ako ľudia, poznali priateľstvo a spolupatričnosť. V šedej krajine vedeli prežívať pestrofarebný život. Dnes ? Uponáhľaní a zamyslení ľudia, ktorí nemajú čas na oddych, priateľstvo, rodinu a denne bojujú o prežitie. Šťastie ? Zabudnite … väčšina vôbec netuší, čo to je … rovnako ako dovolenka. Krajina je pustá, polia opustené alebo zničené rôznymi plechovicami skladov a hypermarketov. Bezcennými stavbami, ktoré po odchode investora môžeme rovno zvaliť. A platíme za to svinstvom z dovozu na našich tanieroch … napríklad.

Kedysi som stretával šťastné mamičky, či budúce mamičky. Dnes stretávam vystresované matky, ktoré sa trasú, či ich dieťa dokončí školu, neskončí na drogách alebo v rade nezamestnaných … a budúce mamičky, ktoré do poslednej chvíle váhajú, či si môžu dieťa dovoliť … hoci o tom nikomu nepovedia. Lenže na rozdiel od minulosti je ich žalostne málo, a nerobím si ilúzie o svojom dôchodku – kým sa k nemu prepracujem, žiadny nedostanem, lebo ho nebude z čoho vyplácať. Národ starne, keďže ľudia svojich politikov zaujímajú len počas volieb, a pri platení daní.

Prestaňme pľuť na vlastnú minulosť. Skôr sa skúsme z nej poučiť, a neopakujme chyby. Nepriateľom nie je komunista, či demokrat – ale zlodej, klamár, podvodník … ktorí sa za tieto myšlienky skrývajú. Skúste si položiť otázku – ako je možné, že politik nedodrží nič zo svojich sľubov, a napriek tomu je štedro platený a nehrozí mu žiadny trest …hoci pri podnikaní sa to nazýva podvodom, a hrozia za to vysoké tresty ? Skúste si položiť otázku, ako by ste dopadli v práci, keby ste klamali a podvádzali vlastného šéfa ?