O Slovensku

Skúsim vysvetliť, prečo patrím do skupiny ľudí, ktorí všetky voľby ignorujú. Kto bude chcieť, pochopí – kto nie, raz na oprávnenosť môjho rozhodnutia príde sám.

1. Mojou vlasťou je a bude Československo. Rozdelenie federácie bolo zločinom, spáchaným v rozpore s platnou Ústavou, ktorú si poslanci vedome prispôsobili, aby dosiahli naplnenie svojich mocenských ambícií. Kto neverí, nech si preštuduje znenie tejto listiny k 1. januáru 1992 a hlavne články, týkajúce sa rozdelenia federácie. Poslanci vedome a zločinne obrali občanov krajiny o právo rozhodnutia, v akom štáte chcú žiť. Prečo ? V. Mečiar raz povedal – nechceli sme referendum, lebo sme vedeli, že by nebolo úspešné. K tomu niet čo dodať.
2. Neverím, že zločinom na občanoch, ktorý spáchali politické špičky, sa dá založiť právny štát. Krátke dejiny samostatného Slovenska moju skepsu plne potvrdzujú – úbožiak dostane väčší trest za krádež kukurice, ako celebrita za zabitie človeka.
3. Nemôžem voliť do čela krajiny osvedčených odborníkov, pretože zákony sú nastavené tak, aby som mohol voliť výhradne nastrčených nominantov politických strán, ktorí sú ovládaní podnikateľskými záujmami v pozadí, a ich odbornosť je pochybná.
4. Všetky moje práva chráni Ústava a zákony dovtedy, pokiaľ sa nedotknú privilegovaných skupín – ak bude môj pozemok okupovať osadník, nemám právo na ochranu majetku – osadník je diskriminovaný tým, že ja mám majetok a on nie. Ak ho bude okupovať celebrita, mám byť vďačný, že tam je. Pre štát mám cenu vrecka peňazí – kým niečo platím, mám číslo. Keď nebudem – mám smolu.
5. Musím živiť ľudí, ktorí sa nemusia zodpovedať za výsledky svojej práce. Aj keď spôsobia miliardové škody, sú nedotknuteľní.
6. Som povinný platiť dane, ale štát mi poskytne služby len vtedy, ak nejaké peniaze ostanú po tom, čo ich rozkradnú privilegovaní úradníci a spriatelené podnikateľské skupiny. A tak bola napríklad cesta v mieste môjho bydliska potiahnutá novým kobercom v roku 1988. Dnes je to zjazdovka na rovine – bubny a diery. A ja som nedobrovoľný sponzor autoservisov.

Mohol by som pokračovať, ale nemalo by to zmysel. Neverím na výber medzi sýtym a nenažratým zlodejom – pre mňa je to stále zlodej. Kto chce, nech volí malých zlodejov – jedného dňa bude rovnako na dne, ako pri veľkých zlodejoch. Akurát to potrvá dlhšie.

A kedy budem voliť ? Keď mi zlodeji vrátia krajinu …