O Slovensku

Akosi ma nebaví čítať oslavné ódy na obdobie vlád M: Dzurindu, počas ktorého sme sa údajne stali európskym ekonomickým tigrom. Čísla na papieri môžu vyzerať pekne, ale skutočným meradlom úspechu by mala byť životná úroveň obyvateľstva krajiny. Navyše – medzi starými ľuďmi sa kedysi hovorievalo – chráň sa pekných slov od nepriateľa. A čo sa týka hospodárskeho úspechu – tam priatelia neexistujú. Sú len konkurenti.

Pri pohľade na ľudí, ktorých poznám dlhší čas, musím konštatovať len jedno – skoro všetci žijú a pracujú za minimálnu mzdu, čo ich často núti mať dve zamestnania. Výsledkom takéhoto „života“ je úpadok rodinných vzťahov, časté rozvody, alkoholizmus či nezvládateľné deti, ktoré vychováva viac ulica, než rodičia. Priamym následkom podobného života sú aj predčasné úmrtia v dôsledku prepracovanosti a stresu, keďže zásluhou gumenných slovenských zákonov je napríklad dovolenka či péenka v slovníku cudzích slov pre väčšinu ľudí. Niekto síce tvrdí, že priemerný vek dožitia rastie, ale to je len klamlivé. Dlhovekosťou sa totiž môžu chváliť len ľudia, ktorí mali v čase zmeny režimu medzi 40.- 50. rokom života. Vidím to denne, a nemôžem si pred tým zakrývať oči.

Rast slovenskej ekonomiky v rokoch 1999 – 2006 bol založený na výpredaji štátneho majetku. Štátna pokladňa sa zdanlivo plnila, lenže to bolo naozaj len zdanie. Prišli síce peniaze za predané podniky, ale na druhej strane vyschol tok pravidelných príjmov – počnúc výnosmi z činnosti podnikov, končiac daňovými príjmami. Jedného dňa sa to prejaviť muselo, a je úplne jedno, kto by bol pri moci. Honosne sa rozdávali daňové prázdniny bohatým subjektom, a naopak sa začali príjmy štátnej kasy stávať závislými na ľuďoch, ktorí v podstate nič nemajú. Tu niekde sú aj korene daňovej licencie, keďže naši politici musia chodiť v predklone pred rôznymi špekulantmi zo zahraničia. Nič to nedokazuje lepšie, než letecký výlet nášho premiéra za šéfmi US STEEL-u.

Sme tigrom na hlinených nohách. Dôchodcovia nám pribúdajú, hoci sa vládne elity snažia zaviesť zákony, ktoré zabránia vyplácaniu dôchodkov – niečo na spôsob hesla – prepracuj sa do hrobu. Dodnes sa nevysvetlilo, či sa do Sociálnej poisťovne vrátili prostriedky, ktoré boli použité na ozdravenie bánk pred ich privatizáciou. Súdiac podľa zarytého mlčania zodpovedných ľudí – nevrátili. Množstvo ľudí, ktorí trpia závažnými ochoreniami, je nútených pracovať a riskovať nielen zdravie, ale často aj život – podmienky na získanie invalidného dôchodku sú nastavené tak, že ak nie ste príslušníkom privilegovanej menšiny (a vôbec nemám na mysli len Rómov), dostanete invalidný dôchodok len v prípade, že si necháte amputovať – hlavu. Navyše, samotný príspevok často nestačí ani na lieky a ošetrenia lekárom. Takže – chorí zaberajú miesto zdravým …. v práci, lebo sú lacnejší.

Sme úplne závislí na dovoze potravín, pričom dovážame predraženú nekvalitu, ktorá by neobstála ani pri socialistických normách. Keď sme s kamarátom zo zvedavosti posudzovali mäsové výrobky (saláma, klobása, párky,slanina či iné) podľa starých noriem, ktoré sme za pomoci rôznych známych vyhrabali – neobstál ani jeden výrobok. Všetko preplnené mletými kožami, kosťami,sójou či múkou. Napríklad kedysi bol prasknutý párok na tanieri v reštaurácii dôvodom na pokutu. Dnes je pravidlom. V mnohých výrobkoch nenájdete ani stopu po mäsovej zložke – možno tak smrad.

Zamestnanosť v krajine je postavená na subjektoch, ktoré nemajú žiadne väzby k národu, štátu. Ak skončia výhody, jednoducho sa zbalia a pôjdu okrádať niekoho iného. Urobili to už neraz a všade po nich ostala spúšť a nešťastní ľudia. Taká je aj minulosť slovenských „investorov“. Kočujú po krajinách, a vlády im platia daňami okrádaného obyvateľstva za otrockú prácu a žobrácke mzdy. Dovolil by som si to označiť ako – reálny fašizmus. Oveľa horší, ako reálny socializmus.

Dovolím si na záver spomenúť slová ktoré som kedysi počul, ale neviem ich citovať – ako sa volá spoločenské zriadenie, kde vláda upiera ľuďom právo na slušný život, kde vláda zatajuje informácie o spôsobe nakladania s verejnými financiami pred poplatníkmi, kde vláda podporuje okrádanie národa cudzími prišelcami, kde vláda sa vyhýba akejkoľvek zodpovednosti za vlastné chyby a vyhovára sa na kolektívne rozhodnutia, kde členom vlády môže byť ktokoľvek so schopnosťou klamať voliča, kde sa zákon uplatňuje podľa postavenia zúčastnených strán …. ?

FAŠIZMUS