O Slovensku

V denníku SME je spomenutý prípad cukrára z Colorada, ktorý odmietol upiecť tortu homosexuálnemu páru, z čoho vzišlo súdne konanie a nariadenie súdu, aby v budúcnosti cukrár piekol komukoľvek, kto prejaví záujem.

Výroky amerických súdov sú neraz zaujímavé, ba často doslova komické. Často pôsobia tak, že v záujme ochrany práv niektorých skupín obyvateľstva sa vedome pošliapu práva iných. Vlastne by ma ten článok ani nezaujal, nebyť toho, že v minulosti som sa sám stretol s vyhrážkami potenciálnych klientov, že ma budú žalovať za – odmietnutie služby. Niekedy to boli len zamračené tváre s podotknutím, že o mojom odmietnutí informujú aj iných a ja tak stratím príjmy … ale stretol som sa aj s vulgárnymi nadávkami, ba i fyzickým útokom nespokojnej (potenciálnej) klientky.

Takže – mám či nemám právo odmietnuť klienta ? Z môjho pohľadu mám právo odmietnuť klienta – kedykoľvek. Z vlastnej skúsenosti viem, že mnohí klienti sú od začiatku obrovským problémom, a nikdy neprinesú úžitok – teda zisk. Niektorí sú arogantní, iní večne nespokojní a neustále čosi reklamujú …. ďalší nechcú platiť podľa dohody, a hľadajú zámienky, aby neplatili vôbec, alebo čo najmenej. A bežný život prináša dosť problémov na to, aby si ho človek ešte viac komplikoval „obchodmi“ s ľuďmi, o ktorých vopred vie, že spôsobia výhradne problémy.

Nikdy ma nezaujímalo, či je klient modrý alebo červený, bohatý či chudobný …. alebo teplý či studený. Vždy ma zaujímalo len jedno – či o zakázku mám záujem, viem ju realizovať a bude zaplatené to, čo očakávam a požadujem. Nič viac. Mal som aj množstvo ľudí, ktorých som odmietol, hoci som neraz vedel, že službu viem poskytnúť, ale som sa im radšej vyhol. Zo skúsenosti iných som totiž vedel, koľko problémov by mi prinieslo prijatie zakázky. A tak som uprednostnil pokoj v živote pred peniazmi.

Neviem si teda predstaviť absurdnú situáciu, že niekto ma zažaluje na súde, a súd mi prikáže, aby som spolupracoval s niekým, s kým spolupracovať nechcem. A pokladám výlučne za svoju osobnú vec, prečo spoluprácu odmietam. Nevidím dôvod, aby som niekomu zdôvodňoval, prečo nechcem spoluprácu – zdá sa však, že niektorí ľudia a príslušníci rôznych menšín začínajú systematicky terorizovať svoje okolie, a dokonca aj vydierať. A to už nepokladám za snahu o rovnoprávnosť, ale skôr za prejav duševnej choroby.

Iste, niekto povie – nestraš, takéto veci sa dejú za oceánom. Čo nás po nich …. lenže aj mnohé iné čudesnosti sa kedysi diali len za oceánom, a dnes ich máme aj na Slovensku. A šibnuté nápady sa tak dobre nasledujú …. 😛