O Slovensku

Niekto si myslí, že výrubom stromov v okolí ciest sa zvýši bezpečnosť vodičov. Priznám sa, že najazdím ročne množstvo kilometrov, ale stromy som nikdy za hrozbu nepovažoval. Avšak sneh, naviaty na nechránenú cestu za nebezpečenstvo pokladám. Rovnako aj zúrivé závany bočného vetra.

Za roky vodičskej praxe som zažil nejedno auto, ktoré skončilo na kmeni stromu. Zásluhou podobných nehôd som prišiel o dvoch kamarátov. Na druhej strane musím priznať, že spoločným základom pre tieto tragédie bola neprimeraná rýchlosť. Jednému namerali stovku v tiahlej zákrute na mokrej ceste, druhý vraj dosiahol štartovaciu rýchlosť malého lietadla. Zhrnuté a podčiarknuté – na vine neboli stromy, ale správanie vodiča.

Cesty, po ktorých dnes jazdím, sa stávajú nebezpečné zásluhou ľudí. Ľudí za volantmi silných áut, a nemysliacich ľudí za písacími stolmi rôznych úradov. Nedávno som išiel po jednej podtatranskej ceste. Dlho som tadiaľ neprechádzal, ale v minulosti bol prejazd úplne bezproblémový, dokonca aj počas hustého sneženia. A teraz ? Vyrúbané stromy, naviaty sneh, množstvo skrížených áut, niektoré vedľa cesty v priekope a zúrivo zavýjajúci bočný vietor, ktorý prakticky znemožňoval jazdu. Tento úsek sa dal kedysi prejsť v zimnom období za necelú hodinu. Dnes ? Jazda mi trvala skoro tri hodiny, často som musel stáť a čakať – kým sa cesta uvoľní.

Pomohol výrub stromov ? Nie, práve naopak – uškodil. Cesta sa stala skutočne nebezpečnou. V budúcnosti sa jej radšej počas zimného obdobia vyhnem. Kto to spôsobil ? Nemysliaci a tupý tvor, rodu – úradník.