O Slovensku

Ktosi mi tvrdil, že aj dnes existuje inkvizícia, hlavne v prípadoch, že sa dotknete svojím príspevkom niektorých ľudí. Je to pravda, dnes som to zistil. Z blogu zmizol celý článok …

Nevadí. Trafená hus zagágala (R.I.P. dvom mojím kritikom, ktorí skončili podobne, lebo si dovolili reagovať na istého špekulanta, ktorý sa trvale ukájal pod mojími príspevkami). Takže som sa v podstate nemýlil, že najviac nadávajú na minulú éru prezlečení komunisti. Či skôr ľudia, ktorí sa vtedy medzi komunistov votreli, aby získali nejaké výhody – a mnohí z nich nadávajú len preto, že do štátostrany vstúpili neskoro (a nič nezískali), alebo ich odmietli (lebo ich tuposť bola neprehliadnuteľná), prípadne zo strany vyleteli, lebo to so svojou iniciatívou prehnali.

Ako som spomenul, dvaja moji kritici (aj keď všetko nekritizovali a neraz sa ma zastali) vyleteli z diskusií a dostali obmedzenia, lebo si dovolili poukázať na niekoho trápne lži. Ľudovo povedané – objektívni demokrati ich bomzli, lebo sa cítili urazení poukázaním na svoje pokrytectvo, a keďže nezabudli na nacvičené praktiky z čias minulých, len ich oprášili. Oukej, aj tak sa dá … povedal by klasik, ktorý kedysi liezol konča chrbtovej kosti (kde chrbát stráca svoje poctivé meno) predstaviteľom Sojuzu, a dnes to predvádza v zmenenom obsadení – pri predstaviteľoch teroristickej demokracie č. 1 – USA. Je to jeho vec a hlavne predstava slobody slova či názoru.

Pred posledným voľbami padla otázka, do akej strany by som vstúpil, ak by som chcel robiť politiku. Vŕtalo mi to hlavou, ale dnes to už viem presne – vstúpil by som do KSS. Je to úplne bezvýznamná strana v súčasnej dobe, ktorá ma však jednu výhodu – je úplne očistená od prezliekačov kabátov a kariéristov, keďže jej šance na pobyt v parlamente či vláde sú prakticky nulové. A tak sú v nej len ľudia, ktorí sa môžu pochváliť nevídaným luxusom na dnešnú dobu – veria myšlienke, na ktorej stojí samotná strana, a dokonca si môžu povedať svoj názor bez ohľadu na jej vedenie.

R.I.P. – slovenská demokracia …. umrela si už dávno a posledný klinec do rakvy ti zatĺkli tí, čo majú plné ústa slobody, ale len dovtedy, kým všetci nadávajú kolektívne a správnym smerom.

Apropó – myslíte, že úbožiaci, ktorí opreteky štekajú na minulosť, sú zárukou pokroku ? Omyl, títo ľudia sprevádzajú ľudstvo od nepamäti a vždy boli brzdou pokroku, lebo zásadne spievali pesničku tých, čo im vedeli dať moc a peniaze. Kedysi pribíjali na kríže, neskôr upaľovali, v minulom storočí vešali… a dnes horlivo udávajú, ak je ich sloboda falošného štekania dotknutá poukázaním na ich skutočné pohnútky. Tí by svojimi rečami zabrzdili aj pohyb v Slnečnej sústave.