O Slovensku

18. júna 1982 prebehla médiami správa, že pod jedným z londýnskych mostov našli visieť mŕtveho muža. Neskôr sa ukázalo, že nebožtíkom je bývalý bankár Roberto Calvi, ktorý ako člen vedenia Banky Ambrosiano spôsobil jeden z najväčších politických škandálov v Taliansku.

Škandál okolo banky Ambrosiano začal po vydaní správy, že banka nelegálnym spôsobom vyviezla do zahraničia niekoľko miliárd lír. Keďže banka bola druhým najväčším finančným domom v Taliansku, v roku 1978 začalo vyšetrovanie, ktoré okrem iného zistilo aj prepojenie banky na Vatikánsku banku, a slobodomurársku lóžu P2 pod vedením L. Gelliho. L. Gelli bol zapletený do úplatkárskej aféry, spájanej s bývalým predsedom talianskej vlády B. Craxim, a podozrievali ho aj z účasti na bombovom útoku v Bologni (1981), kde zahynulo 83 ľudí. R. Calvi bol neskôr odsúdený na štyri roky väzenia podmienečne a zaplatenie vysokej pokuty za úmyselný krach banky.

Neskôr zmizol z Talianska … a koniec už poznáme. Jeho smrť sa dodnes nevysvetlila, a oficiálne je uzavretá ako samovražda. Ostalo však množstvo otázok. Napríklad dlhoročné prehliadanie podozrivých obchodov skrachovanej banky, ktorá už v roku 1974 bola zapletená do škandálu, pri ktorom prišla Vatikánska banka o približne 30 mil. dolárov v dôsledku špekulácií sicílskeho rodáka a amerického bankára M. Sindonu. Časť peňazí sa vtedy stratila vinou poskytovania nekrytých úverov, iné následkom špekulácií pri obchode s cudzími menami. Deň pred svojou smrťou bol Calvi oficiálne odvolaný zo svojej funkcie, a o pár hodín neskôr spáchala samovraždu aj jeho dlhoročná asistentka G. Corrocher. Vyskočila z okna na kancelárii.

V roku 1984 Vatikánska banka prijala zodpovednosť za krach banky Ambrosiano a odškodnila 120 veriteľov skrachovanej banky zaplatením straty vo výške 224 mil. dolárov. Neskôr sa odhalilo, že prostredníctvom Vatikánskej banky realizovala množstvo obchodov aj sicílska mafia, ktorá spolupracovala so skrachovanou bankou Ambrosiano.

Michele Sindona zomrel v roku 1986. Podľahol otrave počas výkonu trestu doživotného väzenia za vraždu právnika G. Ambrosoliho. Promovaný právnik pracoval minimálne od roku 1957 pre americký klan rodiny Gambinovcov a mal na starosti obhospodarovanie ziskov z predaja heroínu. Osobne sa priatelil s kardinálom G.B. Montinim, ktorý sa neskôr stal pápežom – pod menom Pavol VI. V roku 1972 kúpil kontrolný balík akcií v americkej Franklinovej banke. V januári 1974 získal ocenenie „Muž roka“, a v apríli toho istého roku následkom pádu akcií na burze utrpel obrovskú stratu, čo viedlo v októbri rovnakého roku ku krachu banky.

11.júla 1979 bol zavraždený správca bánk vo vlastníctve M. Sindonu G. Ambrosoli. O desať dní neskôr bol zavraždený aj vyšetrovateľ B. Giuliano, ktorý pracoval v Palerme. Vyšetroval obchod s drogami, ktorý sa týkal aj M. Sindonu, bol v priamom kontakte aj so zavraždeným právnikom G. Ambrosolim, a vyšetroval aj vraždu novinára M. di Mauro. V prípade bol zapletený aj bývalý viacnásobný premiér G. Andreotti.

L. Gelli bol veľmajstrom slobodomurárskej lóže P-2. Lóža bola podozrivá z mnohých vrážd, atentátov a únosov počas svojej existencie, ako aj prepojenia na mafiu a politické kruhy. V 30. rokoch bol Gelli prostredníkom medzi talianskou vládou pod vedením B. Mussoliniho a Treťou ríšou. Udržiaval kontakty s nacistickými špičkami. Po vojne  sa pripojil k talianskym neofašistom, čo mu zaručilo beztrestnosť. Neskôr, počas neúspešného pokusu o štátny prevrat v Taliansku (1970) mal za úlohu zatknutie a únos talianskeho prezidenta G. Saraga. Neskôr bol zapletený aj do únosu a vraždy A. Mora. Vyšetrovateľ prípadu bol členom lóže. Sláva Gelliho pohasla počas krachu banky Ambrosiano. Prehliadka jeho vily odhalila zoznam stoviek osobností, ktoré boli členmi jeho lóže, ako aj dôkazov o jeho zločinoch. Ďalší čas trávil Gelli na úteku, a neskôr ho zatkli vo Švajčiarsku. Skončil vo väzení, a bol súdený za rôzne zločiny.

Pavol VI. pokračoval v II. vatikánskom koncile, ktorý prerušila smrť jeho predchodcu. Zrušil index zakázaných kníh, a chcel pokračovať v zbližovaní s východným blokom. Sväté ofícium (následník stredovekej inkvizície) premenoval na Kongregáciu o náuke viery. (istý čas ju viedol aj emeritný pápež Benedikt XVI.) Po jeho smrti bol za pápeža zvolený kardinál Albino Luciani, ktorý prijal meno – Ján Pavol I. Vo funkcii bol len 33 dní. S jeho smrťou sa spája množstvo podozrení, nikdy sa však nepotvrdili, keďže nebolo možné vykonať súdnu pitvu. Isté však je, že chcel počas pontifikátu nielen pokračovať v II. vatikánskom koncile, ale aj skúmať činnosť Vatikánskej banky, ktorá bola v tej dobe terčom mnohých podozrení.

Mauro di Mauro bol taliansky novinár, ktorý mal odhaliť obchod s drogami medzi Sicíliou a USA. Rovnako sa zaujímal o činnosť talianskych neofašistov (mohol objaviť pripravovaný prevrat), či únos prezidenta talianskeho koncernu ENI – E. Matteiho. V septembri 1970 zmizol, a už sa neobjavil.

(zdroj : Wikipedia – sk, en, ita) … ak som niečo nesprávne preložil – čo už … stáva sa.