O Slovensku

Viete si predstaviť, že vaše deti by v škôlke vychovával pedofil ? Alebo vyučovanie sexuálnej výchovy na škole za pomoci reálneho sexu medzi učiteľkou a nejakým „figurantom“ ?

Pripadajú vám prvá riadky šialené ? Mne pripadá šialené, ak niekto verejne propaguje násilie, či ponižovanie ľudí s nižším intelektom, a pri spomenutí tejto skutočnosti väčšina povie – nepozeraj sa. Napríklad pri poukázaní na mediálne formy šírenia brutality a krviprelievania v televízii zareaguje väčšina ľudí slovami – nepozerajte to, a choďte napríklad do prírody alebo si čítajte knihu.Čiže – všetko sa môže, a ak sa to nezhoduje so zákonmi (napríklad propagácia násilia a rasizmu je zakázaná), treba strčiť hlavu do piesku a nevšímať si. Prečo ? Je to pohodlné – preto. Niektorí dokonca označia moje výhrady za snahu o obmedzovanie slobody prejavu či podnikania. Absurdné … a kde je naše právo na ochranu pred propagáciou praktík, ktoré môžu negatívnym spôsobom ovplyvniť výchovu našich detí ?

Prečo sa potom pohoršovali ľudia, keď videli sex mladej dvojice na verejnosti, keď im nevadí násilie v denných hodinách na televíznych obrazovkách ? Sex je predsa určitým prejavom citu medzi ľuďmi, ale násilie je len prejavom deformácie osobnosti. Alebo je to inak ?Je to inak – spoločnosť je chorá. Alebo presnejšie – normy prijateľnosti stanovujú v spoločnosti duševne chorí ľudia.

Nedávno som si zo zvedavosti urobil štatistiku vysielania na slovenských televíznych staniciach. Programy, kde sa neukazovalo násilie, alebo sa nejakým spôsobom neponižovali ľudia, tvorili necelých 10% vysielania počas celého dňa !!! A tak som skúsil niečo iné – pozrieť si skladbu programov (krajinu pôvodu) a čakala ma ďalšia nepríjemná pravda – zo „zábavných“ programov tvorila vyše 85% americká produkcia, zbytok naše a zahraničné telenovely. Kvalita ? Zabudnite. A pokiaľ ide o obsah preferovanej americkej produkcie – prakticky som nenašiel program, kde by sa neobjavilo v nejakej forme násilie. Či už to boli rozprávky, komédie … ostatné je škoda spomínať. Obdiv k tejto krajine je asi tiež známkou duševnej choroby, keďže pri výchove ľudí touto formou „kultúry“ sa vôbec nemôžeme diviť neobmedzenej túžbe Američanov po vraždení.

Prepadávame sa do podzemia a padli sme tak hlboko, že to pokladáme za normálne. Kedysi boli vážení ľudia, ktorí dokázali prežiť život s jednou partnerkou a usporiadanou rodinou. Dnes sú celebritami tí, čo vylezú na všetko, čo má sukňu a nevyskočí na strom.

Takže – ak raz zistíte, že vaše dieťa vyučuje v škôlke pedofil, nevzrušujte sa a pozerajte sa iným smerom. Ak by vám to náhodou prekážalo, spomeňte si na časy, keď ste mlčali pri rôznych amorálnostiach a pozerali sa iným smerom. Napokon – aj prsty kapitána Igloa poznajú deti na celom svete, nie ? Sejeme vietor, a mali by sme sa báť chvíle, keď príde žatva …