O Slovensku

Skúsme si predstaviť, že J. Tiso na stretnutí s A. Hitlerom odmietol akékoľvek myšlienky o slovenskej (fiktívnej) samostatnosti, a následne sa zachoval, ako predstavitelia československej vlády – odišiel do exilu. Aký by bol ďalší vývoj ?

Niekto napísal, že by nasledovala okupácia Nemeckom a Maďarskom (keďže Poľsko sa o čosi neskôr rozpadlo a skončilo v rukách Nemecka a ZSSR), ktorú by sme nejako prežili. Ale podstatné by vraj bolo, že J. Tiso by nemal na rukách krv deportovaných Židov. Hm … aká je táto predstava naivná, si môžeme ukázať na niekoľkých príkladoch vlády nemeckých okupantov na dobytých (obsadených) územiach, prípadne ich prisluhovačov.

Pretože je to veľmi obsiahla téma, budem príklady uvádzať postupne, keďže si neviem predstaviť, aký rozsah by mal tento príspevok, ak by som ich chcel uviesť všetky na jednom mieste.

Nacisti a Slovania

Najprv niekoľko slov o postoji nacistov voči Slovanom. 

23. september 1941 – Adolf Hitler

Hranica medzi Európou a Áziou nie je na Urale, ale tam, kde končí osídlenie ľudí pronemeckého zmýšľania a začína čisto slovanské osídlenie. Našou úlohou je posunúť túto hranicu čo najďalej na východ a v prípade nutnosti poriadne ďaleko za Ural. Večný zákon prírody dáva Nemecku čoby silnejšej mocnosti historické právo podrobiť si tieto národy menejcennej rasy, vládnuť im a prinútuť ich vykonávať užitočné práce.

O čosi neskôr povedal aj toto –

Ukrajinci sú z veľkej časti výborné etnikum, lebo tu ostali značné zvyšky krvi starých Gótov.

Ukrajina – september 1941 – Babij Jar

Kyjev bol dobytý fašistickými vojskami, a obsadený. Okamžite bola vydaná vyhláška, ktorá prikazovala

„Židé žijící v Kyjevě a jeho okolí se dostaví 29. září 1941 v 8 hodin ráno na roh ulic Melnichovská a Dochturovská (u hřbitovů ). S sebou si vezmou osobní doklady, cennosti, peníze, teplé oblečení, spodní prádlo atd. Všichni Židé, kteří neuposlechnou toto nařízení a budou přistiženi kdekoli jinde, budou zastřeleni. Všichni civilisté, kteří vniknou do budov evakuovaných Židů a odcizí jejich majetek, budou zastřeleni“.

Roklina Babij Jar sa nachádzala asi 3 km od Kyjeva. Zhromaždení Židia boli k nej postupne odvádzaní v skupinách, museli odovzdať cenné veci, vyzliecť sa do naha a zostúpiť do rokle. Tam dostali príkaz, aby si ľahli na zem, tvárou nadol. Muži, ženy, deti. Nasledovala poprava strelou do hlavy. Ďalší „odsúdenci“ si museli rovnako ľahnúť tvárou nadol na svojich popravených priateľov, príbuzných, susedov či známych a skončili úplne rovnako. Krviprelievanie trvalo dva dni a konečný výsledok bol hrôzostrašný – 33 771 popravených, ako hovorila správa, odoslaná do Berlína.

David Irving povedal o pôsobení ríšskeho komisára pre Ukrajinu Ericha Kocha –

„Erich Koch dosiahol zdanlivo nemožné: dokázal zmeniť štyridsať miliónov Ukrajincov, ktorí spočiatku vítali nemeckých agresorov ako osloboditeľov, na zatrpknutý a vzpurný národ zahnaný medzi partizánov do lesov a bažín na severe Ukrajiny“.

Hans Ludin koncom januára 1941 povedal –

„Slovenská otázka v rámci širšej nemeckej politiky – až dobre rozumiem želaniam Führera a ministra zahraničia – má pre nás dôležitú propagačnú hodnotu. Tu máme prvú príležitosť ukázať svetu príklad štátu pod nemeckou ochranou, ktorého vnútorný vývoj za nemeckej pomoci sa nesie smerom stáleho pokroku a úspešného napredovania. (…) Propagačne sa nám tu naskytuje možnosť predostrieť Európe a hlavne východoeurópskym štátom dôkaz, že malý štát a národ pod silnou a lojálnou ochranom Veľkonemeckej ríše sa môže aj uprostred vojny venovať pokojnej výstavbe vlastného života.“

O Slovensku sa vyjadril aj A. Hitler –

20. marca 1939 na rokovaniach o Ochrannej zmluve medzi Nemeckom a Slovenskom povedal –

„Zo Slovenska nechcem ani piaď zeme. Tu sa musia Slováci uplatňovať a rozvíjať po svojom: národne, kultúrne a hospodársky. Ručím za plnú samostatnosť a garantujem hranice Slovenska. Historické hranice Slovenska sú a zostanú navždy nezmeniteľné. Nad Slovenskom držím ochrannú ruku a nikto na svete nesmie kradmou rukou siahnuť na územie Slovenska, na Slovenský štát, kde Slováci budú žiť plným svojským životom.“

O čosi neskôr povedal aj toto – 28. júla 1941 na schôdzke s Tisom, Tukom a Machom –

„slobodu a nezávislosť Slovenska ochraňuje sila 200 nemeckých divízií.“ Na tom istom stretnutí sa vyjadril, že: „Naším jediným cieľom je vidieť túto krajinu (Slovensko) a jej národ zdravý a silný a dať mu nezávislosť, autonómiu a štátnu suverenitu.“

_______________________________________________

Ako si Hitler predstavoval slobodu a nezávislosť Slovenska, to dnes vieme. Z Berlína neustále chodili príkazy, ktoré slovenskej vláde tlmočil nemecký veľvyslanec H. Ludin. Niet žiadnych pochýb, že na začiatku bol veľmi spokojný so správaním a konaním bábkovej, slovenskej vlády.

Súkromné vyjadrenia Hitlera o Slovensku sa nelíšili od verejných. V októbri 1941 sa vyjadril o slovenských vojakoch, že

„V Slovákoch sme sa nesklamali. Naopak, každý deň od všetkých veliteľstiev dostávame len samé chvály o nich.“

Nemecký zásah na Slovensku po vypuknutí povstania začal až po súhlase J. Tisa. V auguste 1944 bol na Slovensko dosadený ako veliteľ G. Berger, ktorý chcel uväzniť slovenskú vládu, vymenovať novú a zaviesť množstvo zmien. Nemecké veľvyslanectvo túto jeho snahu zamietlo.

Rovnako nie je žiadnym tajomstvom, že v nejednom prípade sa dokázal J. Tiso úspešne vzoprieť nielen želaniam H. Ludina, ale aj požiadavkám A. Hitlera. Dodnes nie je vysvetlené, prečo jeho výhrady Hitler rešpektoval.

_________________________________________________

Osobne si myslím, že pre Hitlera a hlavne Gobbelsa bolo Slovensko len čisto záležitosťou propagandy. A nerobím si ilúzie, ako by sme skončili, ak by Hitler vojnu vyhral – poľahky by odvrhol Tisa (všeobecne bolo známe, že Hitler kňazov neznášal), ale by aj veľmi rýchlo vyriešil „slovenskú otázku“. Možno by sme mali vlastný – Babij Jar. Ak rozbitie Československa pokladal Hitler za vec svojej cti, ochranu a podporu Slovenska môžeme brať ako vzťah sadistického pána a jeho psa. Dokáže ho desiatky hodín či dní hladiť, aby ho neskôr neľútostne zmlátil, alebo rovno utopil.

Dá sa teda oprávnene predpokladať, že v prípade odmietnutia úlohy „domáceho psíka“ zo strany J. Tisa by sme skončili úplne rovnako ako Ukrajinci, ktorí nemecké vojská vítali ako osloboditeľov spod sovietskeho jarma. O Hitlerovom postoji voči Slovanom svedčí aj jeho výrok o Rusoch –

…… „pre Rusov je najvyšším kultúrnym výdobytkom vodka, nikdy nemali vlastné vynálezy“ …. 

___________________________________________________

Dejiny nám neodpovedia na otázku, čo by sa naozaj stalo, ak by bol J. Tiso odmietol zriadenie bábkového štátu.  Môže nám však odpovedať súčasnosť a terajšia nerovnováha síl vo svete. Za posledné štvrťstoročie dokonale platí – kto sa vzoprel záujmom USA alebo v súčasnosti EÚ, dostal sa pod ekonomický a politický nátlak, neraz bol vydieraný, v nejednom prípade sa siahlo po použití sily (a často to skončilo dodnes trvajúcimi občianskymi vojnami), prípadne sa diali pokusy o rozvrátenie krajín za pomoci domácich zradcov a zapredancov, teda korupcie.

Je teda nejaký rozdiel medzi praktikami A.Hitlera a súčasných „svetovládcov“ ? Zrejme nie, napokon svojho času boli S.Husajn, či U. bin Ládin spojencami a priateľmi USA, aby ich neskôr odvrhli a zabili. A pri pohľade na osud E. Rohma, bývalého priateľa A. Hitlera a človeka, ktorý mu vlastne upratal cestu k moci, si vôbec nemusíme robiť ilúzie, ako by neskôr J. Tiso skončil.

____________________________________________________

Mali by sme prestať jatriť rany minulosti, a skôr hľadať riešenia pre budúcnosť. Denne by sme si mali klásť jednu-jedinú otázku – je rozdiel medzi tým, čo urobil J. Tiso a tým, čo dnes robia naše politické špičky ? J. Tiso sa zapísal do dejín ako vojnový zločinec, lebo skúsil nemožné – dohodnúť sa s BEŠTIOU v ľudskej koži. Predal svoje kňazstvo a všetko, čomu možno veril, aby zachoval krajinu v situácii, keď osud mnohých iných bol dávno spečatený. Určite si nezaslúži, aby sme ho oslavovali, ale zaslúži si, aby sme sa nad jeho konaním v neľahkej situácii zamysleli. A porovnávali pre budúcnosť našich detí – vtedy to bola otázka vojnového utrpenia. Dnes je otázkou prosperity slovenského národa a jeho prežitia – čo ? Dnes nás predávajú BEŠTIÁM v ľudskej koži za kúsky bezcenného papiera, či mešteky s judášskym grošom.

J. Tiso predal seba, aby zachránil nádej na prežitie národa … dnešní vládcovia predávajú národ, aby zachránili vlastný luxus.

J. Tiso nie je a nikdy nebude hrdinom, pretože na jeho mene lpie množstvo krvi nevinných obetí. Prečo však máme dnes za hrdinov tých, čo predali celý národ, hoci nečelili tlaku ako J.Tiso, to nikdy nepochopím.

Asi preto, že som 

BEZVÝZNAMNÝ DEGEŠ

ako povedali istý poslanec, keď som ho po mesiacoch bezvýznamného klopania na dvere jeho kancelárie (platenej z mojich daní) stretol na ulici a opýtal sa – čo pre môj región vlastne doteraz urobil. Jeho ostatné slová radšej nebudem opakovať. Nikdy nebudem oslavovať politiku a činy J. Tisa (napokon,zaplatila to životmi aj moja rodina), rovnako nikdy nebudem ospevovať komunistov (ktorí darovali jednému členovi rodiny bezplatný dlhoročný zájazd do Ruska)… ale nebudem ani ospevovať súčasných mocipánov – je totiž úplne jedno, či svoj národ niekto zabíja výstrelmi z pištole, exportom do lágrov, alebo ranami prázdneho taniera do hlavy so slovami – veď máme slušný priemer, nie ?

Máme … pretože na ulici u jedného sa stoly prehýbajú pod plnými taniermi, a garáže praskajú v švíkoch … takže u stovky ďalších sa v pohode stratí, že ich stoly sa prehýbajú pod oznámeniami o meškajúcich splátkach, rôznych výzvach a nešťastných pohľadoch do prázdna. Ale v priemere je to celkom fajn, nie ?

Priemer je modlou neschopných. Ľudí, ktorí by sotva našli odvahu, aby obetiam fašizmu na Slovensku povedali do očí – v priemere sme dopadli celkom dobre. Tam sa priemer akosi nehodí … je to politicky nevhodné. Len – kde sme nechali pri modle priemeru – ľudskosť ?

Priemerní sa boja len jedného – PRAVDY