Leto 1683 prinieslo Viedni ťažké chvíle. Mesto bolo obkľúčené armádou Karu Mustafu, ktorý priviedol vojsko Osmanskej ríše, aby pokoril hlavné mesto habsburskej ríše. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa blíži neodvratná a potupná porážka.
17. augusta 1629 sa narodil v rodine Jakuba Sobieskeho syn. Dostal meno – Jan. Keď trochu povyrástol, poslal ho otec na krakowskú univerzitu, a neskôr financoval jeho cesty po Európe. Jan cestoval hlavne po Anglicku, Francúzsku, a nemeckých krajinách. A stále sa učil. Vyrástol z neho sebavedomý a odvážny vojak, ktorý sa v roku 1668 stal vrchným veliteľom vojsk poľsko-litovskej únie. Nikto neprotestoval, keďže sa Jan predtým zúčastnil na veľkých bitkách pri Zborowe (1648), a neskôr pri Berestečku (1651), kde prispel k porážke B. Chmeľnického. Zúčastnil sa aj bojov so Švédmi a Rusmi … ako kráľov verný poddaný. Lenže, Ján II. Kazimír čoskoro abdikoval, a na kráľovský trón zasadol Michal Korybut Wisniowiecki, syn Jeremiho Wisniowieckeho, veľkého súpera Jana. A keďže nový kráľ sa rozhodol presadzovať spojenectvo s habsburskou ríšou, Jan Sobieski, ktorý obdivoval Francúzsko, sa ocitol v opozícii voči kráľovi. Po porážke poľsko-litovských vojsk pri Kamenci podolskom sa vzťahy Sobieskeho a kráľa ešte viac vyhrotili. Sobieski sa znova postavil do čela armády až po tom, ako turecké vojská obkľúčili Ľvov. 11. novembra 1673 došlo k rozhodujúcej bitke pri Chotyni, kde Sobieski Turkov porazil, a prinútil, aby zbytky vojsk opustili krajinu.
21. mája 1674 došlo k voľbe Jana Sobieskeho za poľského kráľa. Jeho predchodca zomrel v predošlom roku, a po dlhotrvajúcich hádkach v sneme medzi prohabsburskou a profrancúzskou stranou došlo k voľbe, kde uspel práve Jan.
12. septembra 1683 prichádzali na pomoc Viedni vojská pod vedením poľského kráľa Jana Sobieskeho. Sedemdesiatštyritisíc vojakov sa malo postaviť proti osmanskej armáde s Karom Mustafom na čele, ktorá mala138 000 mužov. Ako sa neskôr ukázalo, jazýčkom na váhach sa mala stať poľská jazda, ktorú umiestnil Sobieski na pravé krídlo. Armáda zaútočila z kopca aTurci veľmi rýchlo strácali svoje pozície a delá. Museli sa dať na ústup, a keď poľská jazda prelomila ich obranu, dali sa definitívne na útek. Viedeň si mohla vydýchnuť.
Porážka pri Viedni znamenala koniec prevahy osmanskej ríše. Po sérii porážok sa jej vojská museli definitívne stiahnuť z Uhorska. A navždy opustili územia strednej Európy, ktorá tak prestala trpieť pod ich nájazdmi. Kara Mustafa bol zbavený všetkých funkcií a hodností, a za odmenu dostal od sultána Mehmeda IV. hodvábnu šnúru. (na príkaz sultána bol zavraždený) V roku 1687 bol zvrhnutý aj samotný sultán Mehmed IV. a svoj život dožil vo väzení.
Jan Sobieski si získal od Turkov prezývku “ Lev z Lechistanu „, ale svoje životné dielo nikdy nedokončil. Napriek jeho veľkej snahe sa mu nepodarilo presadiť, aby sa jeho nástupcom stal syn Jakub. Nepodarilo sa mu zjednotiť Poľsko, a nedokázal ani definitívne zlomiť moc Turkov v Európe. Veľký vojak nebol veľkým politikom, ale zostal navždy v pamäti svojej krajiny. Svoj večný sen sníva v krakowskom Waweli.
Prišiel som, videl som, Boh zvíťazil … (Jan Sobieski po porážke Turkov pri Viedni)
Celá debata | RSS tejto debaty