O Slovensku

1. 50. roky – prenasledovanie za politické názory bolo bežnou praxou všetkých krajín východného bloku, pričom nebolo žiadnou výnimkou, že vládnuca elita obviňovala v politických procesoch aj vlastných spolupracovníkov a posielala ich na trest smrti. Rovnaké praktiky však vládli aj na druhej strane oceánu, kde výbor pod vedením senátora McCarthyho zničil život a kariéru tisícom ľudí, ktorých obvinil z neamerického postoja alebo komunistických názorov, na čo doplatili obvykle stratou zamestnania a povesti. Za politický proces sa dá pokladať len proces s manželmi Rosenbergovcami, ktorí boli neskôr popravení. V súčasnosti sa akceptuje názor, že v prípade p. Rosenbergovej došlo k justičnej vražde, keďže o jej činnosti neexistovali dôkazy. Jednou z obetí prenasledovania bol aj Ch. Chaplin.
2. Revolúcia v Maďarsku počas roka 1956 sa začala na základe prísľubu predstaviteľov USA, že podporia maďarskú opozíciu. Žiadna podpora poskytnutá nebola, povstanie bolo utopené v krvi a jeden z hlavných predstaviteľov I. Nagy bol popravený.
3. V prípade, že ste počas éry vlády štátostrany šírili neprijateľné názory, vzniknutá situácia sa riešila viacerými spôsobmi – počas 50. a 60. rokov mohlo dôjsť k súdnemu procesu a odsúdeniu za rôzne trestné činy, neskôr sa dávali výpovede zo zamestnania, preradenie na podradnejšie práce, alebo nedobrovoľná návšteva psychiatrie a liečenie údajných chorôb. Situácia sa nezmenila ani po revolúcii v roku 1989, dá sa povedať, že sa ešte zhoršila. Dnes sa rovnako netoleruje sloboda názoru, v rokoch 1998-2000 dochádzalo na štátnych a verejných úradoch k čistkám, kedy nerozhodovala kvalita odvedenej práce, ale príslušnosť k aktuálne vládnucej strane/koalícii. Tento prístup platí dodnes. Výsledkom je absolútny chaos vo vedení štátu, lebo pri každej zmene „vetra“ sa noví mocipáni venujú viac kompromitovaniu svojich predchodcov a rušeniu ich rozhodnutí, než riadeniu štátu a napĺňaniu potrieb obyvateľstva.
4. Počas éry štátostrany boli odporcovia režimu sledovaní a odpočúvaní štátnou mocou. Dnes sme sledovaní a odpočúvaní všetci, dokonca aj zahraničnými subjektmi, v čom dochádza k porušeniu medzinárodného práva. Slovenská vláda ako jedna z mála nevzniesla žiadnu verejnú námietku voči trestnej činnosti, ktorej sa dopúšťali bezpečnostné služby USA na celom svete. Za čias ZSSR by podobná praktika bola okamžite a nemilosrdne kritizovaná aj disidentmi, ktorí dnes pri niečom podobnom bez výnimky – mlčali.
5. Sieť zdravotníckych zariadení sa budovala tak, aby lekárske služby boli dostupné širokým vrstvám obyvateľstva. Nemocnice boli pravidelne rozmiestnené a dokázali uspokojiť všetky potreby, na úrovni zodpovedajúcej dobe. Dnes je pravidlom, že pacienti cestujú desiatky kilometrov za rôznymi vyšetreniami, pričom nemocnice v menších mestách často nedisponujú vybavením na výkon odborných vyšetrení a musia žiadať o tieto úkony väčšie subjekty. V niektorých regiónoch boli nemocnice úplne zrušené. Vracajú sa ochorenia, ktoré boli už v 70. rokoch skôr témou pre dejiny lekárstva, než reálnou hrozbou – napríklad čierny kašeľ.
6. 100% zamestnanosť počas socializmu bola skôr fikciou, než realitou. Mnohé pracovné miesta boli viac symbolické, než užitočné. Dnes máme státisíce nezamestnaných, z čoho vyplynul aj prudký nárast kriminality a výdavkov v sociálnej oblasti. Pri prepočítaní prínosu tzv. optimalizácie sa javí výhodnejšie fiktívne zamestnanie, ako rast výdavkov v sociálnej oblasti, posilňovanie represívnych zložiek a iných orgánov štátu. Dôkazom je aj preplnenosť slovenských väzníc.
7. Kvalita vzdelania počas socializmu sa dá hodnotiť podľa uplatnenia absolventov škôl po roku 1990. Z dostupných informácií sa vtedajší vysokoškoláci dokázali bez problémov uplatniť aj na riadiacich funkciách technologických firiem, vo vede a vývoji. Súčasní absolventi sa až na ojedinelé výnimky uplatňujú pri výkone manuálnej práce, či rôznych pomocných prác.
8. Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí bol za socializmu nízky. Dnes síce tento podiel utešene rastie, ale najviac absolventov pochádza z odborov, ktoré sú v reálnom živote takmer nepoužiteľné. Cieľom sa stal diplom, nie konečné uplatnenie vo vlastnom odbore, a tak máme množstvo vysokoškolsky vzdelaných dokladačov tovaru, skladníkov či závozníkov … a podobne. Úroveň školstva je limitovaná financiami, a tak nejeden dnešný absolvent vysokej školy má menšie znalosti a zručnosti, ako mal kedysi absolvent odborného učilišťa s maturitou.

__________________________________________

Bolo lepšie za socializmu alebo dnes ? Skúsim sa vyjadriť len k jednej oblasti – slobode názoru a vyjadrovania. Kedysi existovali tisíce vtipov z rôznych oblastí – boli o všetkom možnom. Problematické boli akurát tie, ktoré sa týkali štátostrany, ak ich počul nevhodný človek. Dnes ? Ak spomeniete slávne vtipy o Kohnovi, označia vás za antisemitu. Ak sa vo vtipe objaví Dežo a Arana, ste rasista…… a tak by sme mohli pokračovať. Už sú pomaly neprijateľné aj vtipy o Škótoch.

Na druhej strane spoločnosť pokojne akceptuje propagáciu násilia na televíznych obrazovkách, či rôznych neprijateľných foriem života.

Naozaj sme pokročili ? Odpovedajte si sami …. mimochodom, starší si ešte pamätajú, že pre presun sovietskych rakiet na Kubu sa bezmála strhla tretia svetová vojna. Najviac to pripomínajú tí, čo nedávno „poctivo“ mlčali pri presune americkej vojnovej lode do tesnej blízkosti Ukrajiny a Ruska.

Aj to o niečom svedčí … ale nemajme obavy, ak by sa zmenil režim, tak práve táto mlčiaca vrstva začne vykrikovať, ako bojovala proti …..